Ľubomír, v roku 2000 sa vám podarilo obliecť dres Minnesoty Wild a vybojovať si v tomto tíme stabilné miesto. Ako si spomínate na obdobie, keď ste začínali v NHL?
„Rozhodne poviem pravdu ak vyslovím, že každý hráč sníva o tom, že si zahrá v NHL, a to bez ohľadu na to koľko má rokov. Je to totiž prirodzené, že človek chce napredovať, stávať sa lepším a hlavne dosahovať najlepšie možné výsledky. Aj v mojom prípade bola teda možnosť hrať zámorský hokej splneným snom a súčasne obrovská výzva. Nešlo len o to, aby som si svojou hrou dokázal udržať stabilné miesto v kádri, ale tiež, aby som to zvládol po osobnostnej, psychickej stránke. Nech máte v rukách akúkoľvek príležitosť, vždy so sebou prinesie aj aspoň miernu nervozitu a rešpekt.“
V zámorí ste pôsobili necelé štyri sezóny, následne ste sa vrátili do Európy. Aké to bolo zaradiť sa do nazvime to nehokejového života, keď ste v roku 2011 ukončili svoju hráčsku kariéru?
„Poslednú sezónu som odohral v Dukle Trenčín, vek i zdravie mi už našepkávali, že je čas skončiť. Nie je to ľahké zo dňa na deň skončiť s niečím, čo vás sprevádza celý život. Mám však rodinu, ktorej som mohol venovať ešte viac svojho času ako doposiaľ, a to bola súčasne aj akási náplasť na dušu. Rozhodne v ťažšej situácii sú tí hráči, ktorí končia s hokejom už v mladom veku.“
Je azda každému jasné, že nie každému hráčovi sa podarí v živote hokejom živiť, a teda musí s touto svojou vášňou častokrát aj v nižšom veku skončiť. Existuje nejaký spôsob, ktorý zaručí, aby to bolelo čo najmenej?
„V prvom rade si myslím, že naša juniorská súťaž by mala byť na vyššej úrovni, v ktorej by sa mali sústrediť všetci hráči juniorského veku. A nie ich posielať do projektov 18 a 20. Práve vybraním týchto najlepších sa juniorská súťaž oslabuje. Hráči, ktorí v nej končia, by mali byť okamžite pripravení pôsobiť v extralige a nie sa len biť o miesto aspoň v tretej – štvrtej formácii. Radšej by som vsadil na menej tímov v našej najvyššej juniorskej súťaži, ale zato kvalitných. Tým pádom by stúpla medzi hráčmi aj konkurencia a väčšmi by sa snažili presadiť. A čo sa týka ukončenia hráčskej kariéry v mladom veku – ja osobne vidím cestu vo vzdelaní a duálnej kariére. Mnohí o tom rozprávajú, že aké je potrebné prepájať šport so vzdelaním, ale povedzme si úprimne, koho slová sa reálne i naplnili. Ak aj v rámci napĺňania vízie programu duálnej kariéry existujú príklady z praxe, tak sú aktívne najmä pre profesionálnych športovcov a nie pre amatérov. A tu vzniká ten problém. Práve táto opísaná situácia mňa a mojich súčasných kolegov vyzvala k tomu, aby sme sa pokúsili poskytnúť priestor a príležitosť pre mladých športovcov – hráčov, študentov.“
Smerujete k téme EUHL, teda k Európskej univerzitnej hokejovej lige, ktorá funguje už štvrtú sezónu. Aký je teda jej cieľ, pre koho je určená?
„Spomínaná súťaž vznikla pre mladých hráčov, aby im pomohla pri prechode, nazvime to z hokejového života do toho, v ktorom na prvom mieste je vzdelanie a popri štúdiu na vysokej škole sa môžu naďalej hokejovo rozvíjať. Všetci účastníci, teda hráči, sú súčasne študentmi maturitného ročníka a študentmi vysokých škôl či univerzít. Mnohí ľudia sa chytajú za hlavy, že načo by hokejisti študovali, veď majú predsa tento svoj šport. No odpoveď je prostá – drvivá väčšina hráčov bude musieť skôr či neskôr s hokejom skončiť, lebo len málokomu sa podarí nim skutočne živiť. A práve štúdium im poskytuje možnosť, aby sa následne vedeli plynulejšie zaradiť do spoločnosti. Súčasne majú oproti ne-športovcom akúsi výhodu a síce poznajú skutočnú disciplínu, pravidlá, tímovosť, pocit spolupatričnosti, sú silnejší či odolnejší a to všetko vďaka športu. A keď si tieto svoje návyky a vzdelanie dajú dokopy, sú pre spoločnosť skutočne prospešní.
Na základe vašich slov sa zdá, že ste ako viceprezident EUHA a teda asociácie, ktorá je riadiacim orgánom súťaže, s touto myšlienkou skutočne stotožnení, že to nie je len akási teoretická vidina či predstava. Máte teda aj nejaké konkrétne príklady hráčov z EUHL, ktorí po ukončení hokejovej kariéry dokázali preraziť?
„Za tie štyri roky pôsobilo v EUHL 14 tímov, čo je hneď niekoľko stoviek hráčov – študentov. Mnohí z nich stále študujú, ale nájdu sa i takí, ktorí sa začali naplno venovať svojej práci a sú v nej skutočne skvelí. Spomenúť môžem napríklad Jozefa Snopeka, ktorý okrem toho, že chytal za tím HK Slávia STU Bratislava, tak bol súčasne manažérom tohto mužstva. V súčasnosti pôsobí vo Švajčiarsku, kde testuje materiály pre jadrové reaktory budúcich generácií. V tíme Akademici Plzeň zase pôsobil Jan Šimurda, ktorý sa môže popýšiť titulom MUDr. a teda pracuje ako lekár. Ak sa nemýlim, mal by byť ortopéd. Každoročne úspešne ukončuje štúdium na vysokej škole či univerzite hneď niekoľko desiatok našich študentov a som presvedčený, že nadobudnuté skúsenosti z hokeja a vedomosti zo štúdia im spoločne umožnia ľahšie začlenenie sa do spoločnosti. Samozrejme, nejde len o študentov – hráčov, ale i o ostatných študentov, ktorí na dobrovoľnej báze pomáhajú s organizáciou zápasov svojho univerzitného tímu. Počas zápasov si napríklad študenti masmediálnych odborov formou tvorby dokumentov, rozhovorov, športových článkov plnia svoje študijné povinnosti, zápočty. Ide ale o prax, nie o suchú teóriu, nerobia úlohy zatvorení na internáte a za stolom, ale majú možnosť naživo osloviť športovca a zachytiť jeho reakcie a pocity bezprostredne po zápase.“
Spomenuli ste hráča z Bratislavy, no súčasne i z Plzne. V súťaži teda pôsobia tímy viacerých krajín?
„Ide o nadnárodnú ligu, európsku. Za doterajšiu existenciu EUHL tu fungovali tímy zo Slovenska, Česka, Poľska a Rakúska, takže hráči si merajú sily s rovesníkmi z rôznych krajín. Súčasne je každý rok výber EUHL v priamej konfrontácii s hokejistami z americkej ACHA a poznajú silu aj ruských bojovníkov. V Rusku je univerzitný hokej organizovaný od sezóny 2016/2017 a ich model je založený i na základe našich myšlienok. V septembri 2016 nás ruská hokejová federácia, resp. jej organizačná zložka SHL – Študentská hokejová liga zodpovedná za univerzitný hokej, pozvala na osobné stretnutie, kde sme im našimi skúsenosťami z praxe pomáhali pri zadefinovaní základných mantinelov organizácie súťaže. Momentálne je pre našich finalistov pripravená výzva v podobe turnaja v Jekaterinburgu. Ruská strana nám totiž ponúkla možnosť odohrať zápasy so štyrmi víťazmi ruských divízií. Pôjde o niečo ako „kontinentálny univerzitný pohár.“ Minulý rok náš majstrovský tím UK Praha vycestoval za odmenu na Moskovské hry, ktoré sa uskutočnili práve počas našej septembrovej návštevy Moskvy“
Kým vaše skúsenosti z praxe pomáhajú ruskému univerzitnému hokeju, vy sa zase snažíte ťažiť z toho amerického. Má EUHA ambíciu ísť cestou ako je univerzitný systém NCAA a ACHA v USA?
„Ambície sú v blízkej budúcnosti dobehnúť univerzitné súťaže zo severnej Ameriky. Práve oni nám ukazujú aký veľký prínos majú pre hokej. Je však potrebné, aby sa s touto myšlienkou stotožnili a porozumeli jej i ľudia v Európe, a teda, aby projekt EUHL začal byť väčšmi podporovaný. Skvelým príkladom sú napríklad tohtoročné majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov, keď sa víťazmi stali Američania, ktorí mali vo svojom kádri 19 hokejistov z univerzitných líg, alebo tiež fakt, že do NHL ide 32% hráčov z univerzitných súťaží.“
Zdá sa, že hráči, resp. celé mužstvá majú o motiváciu postarané. Plánujete tieto možnosti poskytnúť i ďalším mladým bojovníkom z iných krajín Európy?
„Rozhodne áno. V súčasnosti rokujeme s tímami zo Švédska, Lotyšska a Estónska, a tiež s mužstvami zo severného Poľska, so zámerom, aby vznikla severná divízia EUHL. Myšlienku a hlavne možnosť v rámci duálnej kariéry chceme poskytnúť čo najväčšiemu počtu študentov – hráčov, aby v prípade, že sa im nepodarí živiť sa hokejom, vedeli stáť v spoločnosti pevne na zdravých nohách.“
„Na záver snáď ešte jedna vec – Slovensko môže byť veľmi hrdé práve na to, že medzinárodná asociácia, ktorá riadi univerzitný hokej v Európe, vznikla práve tu.“
autor: Janka Danková
