Od vstupu do parlamentu strana Za ľudí bojuje s priazňou voličov. Podľa prieskumov verejnej mienky by sa v súčasnosti ani nedostala do parlamentu. V rozhovore pre Webnoviny.sk a tlačovú agentúru SITA podpredseda Za ľudí aj Národnej rady SR Juraj Šeliga hovorí, aká nálada vládne v strane, ako vychádza s ďalšími podpredsedami zákonodarného zboru, ale aj o kultúre prejavu v parlamente.
Tak ako vládu, aj parlament v súčasnosti zamestnáva najmä koronakríza. Sú podľa Vás vládou prijímané opatrenia na boj proti ochoreniu COVID-19 dostačujúce?
Podľa mňa sa snažia reflektovať na aktuálnu situáciu. Otázka je, čo je cieľom opatrení a či sa postaviť len na stranu zdravia a zabudnúť na ekonomiku, alebo postaviť sa na stranu ekonomiky a nechať ľudí trochu napospas. Zdá sa mi, že vláda hľadá balans. Myslím, že pred Vianocami sme trochu zbytočne vyčkávali s lockdownom a zmiernením pohybu osôb.
Potom nám aj čísla narastali. Dôvody môžu byť rôzne, ale je zbytočné o tom hovoriť, lebo sme v situácii, kde sme. Čo by mohlo byť rýchlejšie, je ekonomická pomoc. V ochrane zdravia sa aj v porovnaní so svetom držíme dobre, ale v ekonomickej pomoci by sme mali byť rýchlejší.
Komunikujú sa podľa vás opatrenia dostatočne?
Táto téma sa rieši už polroka, ale jednouchá odpoveď na to je, že nie. Nie je tam zlý úmysel, ale úmysel nerozhoduje. Rozhoduje výsledok a výsledok často tvorí chaos, a to je chyba. Akokoľvek dobré opatrenia alebo dobrý záujem, ktorý nie je dobre odkomunikovaný, v ľuďoch vzbudzuje pochybnosti a nedôveru.
Strana Za ľudí kritizovala, že sa neotvárajú školy. Aké dopady to môže mať najmä na tie deti zo sociálne znevýhodneného prostredia?
Úplne šialené. Keď niekto hovorí, že tu budeme mať možno stratenú generáciu, tak je to síce významne zvýraznené, ale to neznamená, že je to ďaleko od pravdy. Sociálny kontakt v rannom veku je to najdôležitejšie, špeciálne pre deti zo sociálne slabších rodín. A potom tie základné vedomosti, ktoré deti získajú, ich formujú na celý život. Toto je proste veľká chyba.
Ak by minister školstva prišiel s tým, že nechajme deti zopakovať jeden rok, nepovažoval by som to za stratený rok ich života. Práve naopak, mohlo im to vrátiť šancu, ktorú majú mať. Myslím, že je na mieste, aby o tomto začala aspoň diskusia a kompetentní povedali pre a proti takémuto riešeniu.
Nemali by chodiť do školy aspoň maturanti?
Dnes vedia mladí ľudia veľmi dobre fungovať v online prostredí. Zákaz vychádzania tu nebol celý čas, čiže mohli ísť v určitej miere aj medzi rovesníkov. Informácie, ktoré potrebujú, sú online. Nevnímam to pri maturantoch tak tragicky, ale určite to je pre nich stresujúce, veď pre koho maturita nebola stresujúca. Ale keď porovnám ich, 18 a 19 ročných mladých ľudí, verzus šesť, osem alebo 12 ročných, tak to je rozdiel. Maturanti to zvládnu, mladší žiaci môžu mať veľký problém.
Sme svedkami toho, ako protipandemické opatrenia naštrbujú vzťahy v koalícii. Aké sú momentálne?
Také, ako to vnímate na verejnosti. Sú tam ľudia, ktorí sa snažia byť konštruktívni, aj takí, ktorí sa za každú cenu snažia okolo seba vytvárať mediálnu bublinu alebo záujem o svoju osobu. Každý koaličný partner má vo svojom programe nejaký bod, ktorý považuje za najdôležitejší. Niekto je orientovaný viac na podnikateľské prostredie, niekto je orientovaný sociálnejšie. Otázka je potom, akým spôsobom to komunikuje.
Je evidentné, že v koalícii je vnútorné pnutie, chcem však povedať, že to nie je tak dramatické, ako to vidia ľudia navonok.
Ako vnímate slovné prestrelky medzi premiérom a vicepremiérom?
Niekedy nerozumiem pánovi premiérovi ani pánovi Sulíkovi, prečo to potrebujú exponovať na verejnosti. To, že ich pozície sú jasné v niektorých oblastiach vieme všetci, ale ten konflikt nás „odtrháva” od toho, čo je podstatné, a to je boj s koronou. Súčasťou tohto zápasu je zdravie, vzdelávanie a, samozrejme, ekonomická a hospodárska pomoc. Všetko ostatné musí ísť bokom. Namiesto toho sa tu miešajú osobnostné črty, ktoré zbytočne od toho podstatného strhávajú pozornosť. Opakujem, všetko okrem boja s pandémiou a prípravou na očkovanie by malo ísť bokom.
Vydrží podľa vás koalícia celé funkčné obdobie?
Dúfam, že áno. Bol by som za to rád, lebo už zaznievajú rôzne hlasy, že by sa koalícia mala rozpadnúť. Je evidentné, že v koalícii je vnútorné pnutie, chcem však povedať, že to nie je tak dramatické, ako to vidia ľudia navonok. Niekedy sa mi zdá, že to v médiách vyzerá horšie, ako to reálne je. Sulík s Matovičom už asi kamaráti nebudú. Osobné a politické limity každého z nás sú po tomto roku, predpokladám, jasné. Potom je ale na mieste otázka akejsi hranice. Podľa mňa v tomto treba byť rozumný a prudérny a nie sa silou mocou držať „prilepený na stoličke“ alebo na druhej strane hneď búchať po stole.
Verím však, že vzťahy v koalícii sa znormalizujú. Vianoce a karanténa mnohých členov vlády tomu iste prispeje. Koalícia totiž urobila v konečnom dôsledku doteraz veľa dobrých vecí a na tie by sme nemali zabúdať. Zopakujem to, čo som už povedal, všetka energia musí byť smerovaná na boj proti pandémii a osobné hádky či animozity musia ísť preč. V súčasnej dobe je totiž prvoradé zdravie, vzdelanie a ekonomická pomoc.
Viete si vy osobne predstaviť situáciu, na základe ktorej by strana Za ľudí vystúpila z koalície?
Nechcem si predstavovať takú situáciu, ale každý máme nejakú červenú čiaru. Za seba však môžem povedať, že nie som prilepený na stoličke a svoje limity mám vnútorne definované. Chcem však byť optimista a preto verím, že s novým rokom príde aj nová energia a chuť veci posúvať dopredu s pokojom a rozvahou.
Aké vzťahy sú v parlamente? Ako vychádzate s ostatnými podpredsedami národnej rady?
Vychádzame dobre. Mám dobrý vzťah s Gáborom Grendelom, ale aj s Milanom Laurenčíkom. Pán Blanár je korektný pri vedení schôdzí a to aj napriek tomu, že medzi mnou a Smerom je pochopiteľné napätie.
Často v pléne vzbĺknu vášne medzi poslancami koalície a opozície. Je ťažké tlmiť vášne a udržať kultúru v parlamente?
Miestami niektorí poslanci robia z parlamentu, žiaľ, úroveň bufetu. To nie je správne. Nejde o nás, ide o inštitúciu a úctu k nej. Pretože po nás príde niekto ďalší a po nich príde tiež niekto ďalší. Parlament je inštitúcia, ktorá slúži všetkým a má byť pre všetkých. Má byť trošku aj výkladnou skriňou a mala by mať okolo seba nejaký typ étosu alebo grácie. Keď tam ale krčí jeden po druhom a používa jazyk piatej cenovej, tak to znižuje záujem o veci verejné a vôbec dôveru ľudí v to, čo sa v parlamente prijíma.
Poslancov musíme v mnohých prípadoch napomínať, ale to je našou úlohou. Na druhej strane, každý je zodpovedný za to, čo hovorí a je to aj vizitkou poslanca, ako sa prejaví. Ak tam ide niekto s cieľom urobiť „šaškáreň“, tak neviete urobiť viac ako ho vykázať zo sály, ale to sú krajné riešenia.
Ako s odstupom času vyhodnocujete váš konflikt s predsedom parlamentu Borisom Kollárom pre kauzu jeho diplomovej práce?
Na svojom postoji som nič nezmenil. Pre mňa to nebol osobný konflikt. To, že on to potiahol do osobnej roviny vypovedalo viac v tom momente o ňom. Keď sme sa rozprávali o tom spätne, povedal, myslím, že mu praskli nervy. Nebolo to nič osobné, sú veci, ktoré treba pomenovať a nebudem vám klamať, miestami je to komplikované pomenovať to aj úprimne pravdivo aj korektne. Nedá sa ozvať pri každej veci, s ktorou človek nesúhlasí. Oni niečo robia, my niečo robíme. Každý niečo robí dobre aj zle. To patrí k životu. Potom sú však okamihy, keď človek sám pred sebou nevie mlčať, a toto bol ten okamih. Ja som nerobil drámu z jeho slov. Ako predseda a podpredseda vieme spolupracovať.
Lucia Ďuriš Nicholsonová vyzvala Kollára na odchod z funkcie pre jeho prejavy papalášizmu v súvislosti s jeho hospitalizáciou v nemocnici. Ďalších 18 koaličných poslancov parlamentu, medzi nimi aj vy, sa zasa podpísalo pod otvorený list ministrovi vnútra, aby sa týmto problémom zaoberal. Mal by Kollár odstúpiť?
V prvom rade by sa mala celá situácia vysvetliť. A dnes, v čase tohto rozhovoru, sú veci zrejmejšie. Vzniklo okolo toho veľa nedorozumení. Dôvodom, pre ktorý som sa podpísal pod list, je ten, že v momente, ako nám zlyháva zdravotníctvo, musí prísť aj od politikov jasný signál, že stojíme na strane zdravotníkov a zdravotných sestier. Zdravotné sestry zarábajú mizerné peniaze a robia obrovské množstvo hodín. Potom sa stane situácia, kde sa javí, že nemocnica bude robiť opatrenia preto, lebo tam bol politik. To nie je správne.
Preto sa aj politici musia ozvať. Podľa mňa je našou úlohou sa na to opýtať a vysvetliť to, keďže aj verejnosť to zaujíma. Nejdeme robiť personálnu politiku, ale signál tam bol jasný, že stojíme na strane zdravotných sestier a zdravotníkov. Pán Kollár vie, čo tam robil alebo nerobil. Keby vyšli ďalšie veci na povrch, tak sa dá hovoriť o tom ďalej. Odkazy cez médiá sa mi zdajú v už bez tak napätej situácii zbytočné. Dôležité je, že sa politici postavili na stranu zdravotníkov.
Pani prezidentku ste vyzvali, aby počkala s vymenovaním Maroša Žilinku za generálneho prokurátora. Má Maroš Žilinka vašu dôveru alebo si ju bude musieť získať svojimi skutkami?
Pán Žilinka sa nejakým spôsobom správal na vypočutí pred výborom a odpovedal na otázky, ako odpovedal. Potom sa ukázalo, že nehovoril úplne pravdu. Priznám sa, dosť som váhal, či mám vyzývať prezidentku, lebo bolo to asi hodinu a pol pred vymenovaním a nie je to úplne bežná vec, že sa vyzýva prezidentka k niečomu. Ale prišlo mi to ako posledná možnosť. Som veľmi rád, že si pani prezidentka zobrala z výzvy to, že si ho zavolala, mali dlhý rozhovor a pýtala sa ho na tie veci a on vysvetlil, ako to je.
Je to postačujúce?
Kľúčové je pre mňa, že prezidentke to stačilo. To že mám ja nejaký typ pochybností, nie je úplne podstatné, lebo dnes už je generálny prokurátor a jeho úlohou je presvedčiť hlavne celú verejnosť. Aj keby mňa nepresvedčil nejakým spôsobom, ak presvedčí ľudí, tak to je dôležité. Verím, že po siedmich rokoch skončí pán Žilinka ako výborný generálny prokurátor, že naozaj pomôže navrátiť dôveru ľudí v prokuratúru. Budem mu držať úprimne palce.
Keby tu bolo niečo, za čo treba pána Žilinku kritizovať a vnímam to, že to je dôležitá a závažná skutočnosť, tak to urobím.
Táto téma je teda pre vás uzavretá?
Pán Žilinka dostal šancu, dostal veľkú legitimitu z parlamentu a je teraz na ňom, aby to pretavil do praxe krok za krokom. Povedal som svoje pochybnosti, kolega Ondrej Dostál ich povedal, pani prezidentka ich vyhodnotila a v tomto momente je to za mnou. Nebudem sa k tomu už vracať, pretože je to zbytočné, keďže je vymenovaný.
Keby tu bolo niečo, za čo treba pána Žilinku kritizovať a vnímam to, že to je dôležitá a závažná skutočnosť, tak to urobím. Ale rovnako, keď urobí niečo nad rámec jeho roboty, nemám problém povedať, že takto sa má správať generálny prokurátor a ako politik to vítam. Nebolo za tým nič osobné, len sa mi javilo, že sú ešte veci, ktoré musia byť vysvetlené, lebo ide o mimoriadne vážnu funkciu, ktorá trvá sedem rokov.
Predseda parlamentu nedávno vyhlásil voľbu špeciálneho prokurátora. Kandidovať bude aj advokát Daniel Lipšic. Viete si ho predstaviť v tejto funkcii?
Viem si predstaviť viacero ľudí na tejto pozícii. Počkajme si na to, kto sa prihlási. Za stranu Za ľudí nemáme nikoho dopredu vybraného, opäť pristúpime zodpovedne k vypočutiu kandidátov a potom sa rozhodneme ako poslanecký klub. Bol by som rád, ak by sa do výberového procesu prihlásila aj nejaká dáma, buď advokátka, sudkyňa alebo prokurátorka, pretože si myslím, že by bolo dobré, aby v čele takejto inštitúcie stála žena. Uvidíme teda, každopádne, čím viac ľudí sa prihlási, tým kvalitnejší a lepší bude výberový proces.
Postup pri voľbe teda bude podobný ako v prípade voľby generálneho prokurátora?
Áno, u nás v strane na tom je zhoda a budem sa to snažiť presadzovať aj v koalícii. Teda, aby sme si vypočuli všetkých kandidátov, a potom sa dohodli.
Čo hovoríte na iniciatívu opozičných politických strán zbierať podpisy na referendum k vyhláseniu predčasných parlamentných volieb?
Je to súčasťou opozičnej politiky. Myslím si, že to prichádza špeciálne v čase, keď sa podozriví z obzvlášť závažných trestných činov „blížia“ k opozícii, hlavne k stranám Smer-SD a Hlas-SD. Napríklad taký pán Žiga, alebo notoricky známa pani Jankovská. Referendum je pre nich výborný marketingový nástroj a ja to nebudem nijako spochybňovať.
Ak bude vyzbieraných 350-tisíc podpisov, tak ako podpredseda Národnej rady SR urobím všetko, čo nám káže zákon, aby takéto referendum bolo vyhlásené, pretože občania naň majú právo. Za seba by som tam potom ešte navrhol doplniť otázku, či ľudia súhlasia s tým, aby bol preverený majetok všetkých politikov za posledných 20 rokov. Vtedy by som chcel vidieť Roberta Fica a Petra Pellegriniho, ako by sa správali.
Posledné prieskumy verejnej mienky dávajú strane Za ľudí približne štyri percentá. Čomu to pripisujete?
Sám seba sa to pýtam, lebo v našej strane je veľa šikovných ľudí. Ako podpredseda strany mám na tom tiež nejakú mieru zodpovednosti a hľadám tú odpoveď. Myslím si, že to vychádza z líderstva strany, ktorá má predsedníčku a sedem podpredsedov. Opakujem to stále, že je potrebné viac a lepšie komunikovať, byť pri ľuďoch a ukázať im, že stojíme na ich strane. Toto hovorím za seba.
Ak chceme ísť v číslach hore, tak musí celé predsedníctvo pridať. Ďalšia vec je, že naša strana sa až toľko nevyhraňuje, ani voči koaličným partnerom. Za ľudí totiž nerobí dlhý cielený konflikt, ako napríklad strana SaS. Jedna z tých politologických poučiek totiž je, že aj na konfliktoch sa preferenčne rastie. V tejto situácii mi však prieskumy prídu ako terciárna otázka. Primárna je zdravie, vzdelanie a ekonomická pomoc. Boj s COVID-19 má prednosť pred všetkým.
Predsedníčkou je pani Remišová a my musíme a chceme ísť ďalej.
Ako teda hodnotíte doterajšiu činnosť Veroniky Remišovej ako predsedníčky strany Za ľudí?
Povedal by som, že sa snaží.
Pán Kiska vám v politike nechýba?
Andrej Kiska sa rozhodol, že v politike končí a ja to rešpektujem. Som rád, že sa teraz ukazuje, že to, čo hovoril ako prezident, bola pravda. Aj o mafiánskom štáte, aj o tom, že polícia bola zneužívaná na diskreditáciu jeho osoby. Je to smutné zistenie o tom, kto nám vlastne vládol a čoho bol Robert Fico schopný.
Myslíte si, že pod jeho vedením by bola strana úspešnejšia?
„Keby bolo keby, boli by sme v nebi.“ Neviem, čo by bolo, darmo budem špekulovať na túto tému. Predsedníčkou je pani Remišová a my musíme a chceme ísť ďalej. Musíme sa preto vo vnútri strany dohodnúť, čo ideme robiť ďalej, ak chceme úspešne fungovať na slovenskej politickej scéne. Ak nebudeme dobre robiť svoju prácu, tak nám to volič veľmi rýchlo spočíta. Strana má šikovných ľudí a verím, že sa to prejaví aj na číslach.