BRATISLAVA 16. apríla (WEBNOVINY) – Slovenské súdy porušili právo týždenníka Plus 7 dní na slobodu prejavu tým, že týždenník „odsúdili“ na zaplatenie odškodného 250 000 Sk sudcovi Pavlovi Polkovi za údajné zneváženie jeho osobnosti v spoločnosti. Rozhodol o tom druhý senát Ústavného súdu SR, informoval o tom na internetovej stránke http://www.otvorenepravo.sk/home Peter Wilfling, ktorý ako právnik spolupracuje so združením Via Iuris. „Toto rozhodnutie je tak pozoruhodné, že si zaslúži mať miesto v učebniciach ústavného práva,“ dodal Wilfling. Ako v článku dodáva, po viacerých kontroverzných krokoch vedenia Ústavného súdu SR, podkopávajúcich dôveryhodnosť súdu, je dobrou správou, že na Ústavnom súde SR stále môže vzniknúť rozhodnutie na európskej úrovni.
Ako ďalej uviedol Wilfling, sudca Polka zažaloval týždenník za článok nazvaný „Slovensko sa súdi“. V tomto článku šéfredaktor týždenníka vyjadroval rozhorčenie nad tým, že v porovnaní s odškodňovaním napr. politických väzňov alebo rodičov, ktorých dieťa zabil vodič pod vplyvom alkoholu, sudcom priznávajú súdy za porušenie ich osobnostných práv neúmerne vysoké sumy odškodného. Ako príklad šéfredaktor uviedol, že známy sudca Polka „vysúdil“ už milióny odškodného za údajné zneváženie svojej dobrej povesti. Šéfredaktor naznačil, že prisudzovanie takýchto obrovských súm súdmi môže byť aj zdrojom korupcie, ak sa žalobca napríklad dohodne so sudcom, že polovica z vysúdenej sumy bude jeho. Sudca Polka v žalobe tvrdil, že článkom bola znevážená jeho osoba v spoločnosti.
Podľa Ústavného súdu SR však k neoprávnenému zásahu do cti sudcu neprišlo, pretože článok bol v súlade so slobodou prejavu. Ústavný súd preto zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý Polkovi priznal odškodné 250 000 Sk. Podľa ústavného súdu okresný ani krajský súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnili ústavné právo na slobodu prejavu.
Senát Ústavného súdu SR konštatoval, že „justícia je legitímnou témou verejného záujmu“ a „sociálna diskusia s prvkami kritiky si zaslúži zvýšenú ochranu, pričom predmetné výroky patria do tejto kategórie“. Podľa senátu „v predmetnej veci ide o nepriamu, žánrovú kritiku dotknutých rozhodnutí, a sprostredkovane aj sudcu, ktorý bol v daných sporoch úspešný… Primárnym cieľom je kritika špecifickej rozhodovacej praxe súdov, čomu zodpovedá aj názov článku bez uvedenia mena žalobcu“. Podľa senátu „požadovanie právnickej presnosti od novinárov by mohlo mať odradzujúci či zmrazujúci účinok … na novinársku obec pri glosovaní tém týkajúcich sa justície“. Podľa senátu „vychádzajúc z postavenia sťažovateľa ako vydavateľa tlače, z postavenia žalobcu ako sudcu s prvkami verejne známej osoby, berúc do úvahy žáner článku a to, že účelom článku je poukázanie na paradoxy rozhodovacej činnosti súdov, považujúc nepresnosti v článku za omyly skôr technického charakteru… ústavný súd konštatuje, že krajský súd potvrdením rozsudku okresného súdu porušil sťažovateľovo právo na slobodu prejavu…“.
Rozhodnutie trojčlenného senátu Ústavného súdu SR (predseda senátu sudca Lajos Mészáros a sudcovia Sergej Kohut a Juraj Horváth) bude mať podľa Wilflinga veľký význam pre podobné spory, v ktorých sudcovia alebo súdy žalujú médiá. Právnik Via Iuris pripomína, že takéto spory na Slovensku v súčasnosti stále viac pribúdajú, napríklad Štefanom Harabinom ohlásená žaloba Najvyššieho súdu SR proti týždenníku Trend za údajný zásah do dobrej povesti a zníženie dôstojnosti Najvyššieho súdu SR.
SITA