Žiadny štát v Európe nevstupoval do života ľudí ako Uhorsko. V mentalite Slovákoch to zostalo hlboko zakorenené ako čosi užitočné a dobré, povedal historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Roman Holec v relácii Miroslava Wlachovského Okno do sveta na portáli sita.sk.
Vymedzovanie sa voči liberalizmu
„Ambícia Uhorska všetko riadiť a usmerňovať bola obrovská. Tieto vzorce spôsobili, že sme potom inak prijímali autokratívne režimy, ktorých sme boli súčasťou, ba dokonca máme aj pocit, že silný vládca alebo politik, ktorý dokáže mnohé veci urobiť za nás, je jedna z tých najlepších vecí, ktoré by nás mohli stretnúť,“ povedal.
>>> Celý rozhovor s profesorom Romanom Holecom
Okno do sveta: Vytláčame sa z vlastných dejín a potom si ich buď vymýšľame alebo upadáme do depresie (video)
Pozostatkom Uhorska je podľa historika nielen pozitívne vnímanie silného štátu, ale aj vymedzovanie sa voči liberalizmu, ktoré je dnes veľmi intenzívne. Hodnoty Slovákov v 19. storočí boli náboženstvo, konzervativizmus, tradicionalizmus. Vymedzovanie sa voči Uhorsku a Maďarom bolo vlastne vymedzovaním sa voči liberalizmu.
Minulosť si nosíme v sebe
Holec pripomína, že Uhorsko bolo na pomery 19. storočia pomerne moderným štátom, malo vlastnú politickú kultúru a usilovalo sa o budovanie vlastnej ekonomiky. Dnešné presadzovanie liberálnych hodnôt časťou spoločnosti je zas podľa historika odkazom Československa.
„Československo bolo postavené na liberálnych hodnotách a na rozdiel od Uhorska sa ich snažilo aj dôsledne dodržiavať vo všetkých sférach, nielen v ekonomike. Silná časť slovenských intelektuálov si osvojila liberálne hodnoty,“ povedal Holec.
Zdôraznil, že minulosť si nosíme v sebe, je v našej mentalite, v našich zvykoch a názoroch. Slováci sú podľa neho „produktmi“ Uhorska aj Československa, ale uhorská stopa je podstatne výraznejšia.