Novela zákona o štátnom jazyku neobmedzí práva národnostných menšín, sľubujú Šimkovičová a Taraba

• aktualizované 17. októbra 10:43

Pripravovaná novela zákona o štátnom jazyku nie je v žiadnom prípade namierená proti menšinám. Uviedla to ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS), ktorá sa v stredu 16. októbra stretla na pôde rezortu kultúry s Györgyom Gyimesim ako predstaviteľom maďarskej menšiny na Slovensku.

Stretnutie zorganizoval podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). „Opäť sme v situácii, keď chce istá časť verejnosti za výraznej podpory opozície hrotiť situáciu a vzbudzovať vášne v súvislosti s národnostnou otázkou. Som preto veľmi rada, že György Gyimesi na stretnutí akceptoval naše argumenty a dôvody potreby novelizácie zákona o štátnom jazyku. Je z nich totiž zrejmé, že nejde o žiadny útok na akúkoľvek národnostnú menšinu, ale výhradne o ochranu nášho štátneho jazyka,“ povedala ministerka kultúry.

Zdôraznila, že úpravy jednotlivých ustanovení neobmedzujú používanie jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu.

Platforma na ďalšiu diskusiu

Taraba tiež sľubuje, že pripravovaná novela zákona o štátnom jazyku nijako neobmedzí doposiaľ vydobyté práva národnostných menšín žijúcich na Slovensku.

„Zaregistroval som, že informáciu o tom, že na ministerstve kultúry pripravujú novelizáciu zákona o štátnom jazyku sa snažili hneď určité skupiny využiť na rozdúchavanie národnostných vášni na Slovensku. Pre mňa osobne je dôležité, aby nikto nestaval proti sebe slovenský národ a menšiny žijúce na Slovensku,“ uviedol na sociálnej sieti Taraba.

„Oboznámili sme sa nielen s pripravovaným zákonom, ale verím, že sme aj vytvorili platformu na ďalšiu diskusiu. Jasne z úst pani ministerky zaznelo, že sa v ničom neplánuje meniť zákon o národnostných menšinách, ani v ničom sa nebude siahať na žiadne práva menšín. Podpora rozvoja štátneho jazyka sa dá tak, že nejde na úkor iného, práve naopak,“ dodal Taraba.

Podľa podpredsedu vlády, je právom každého štátu, aby chránil vlastný štátny jazyk a vytváral dostatočný priestor pre jeho používanie. „Zároveň, aby to robil tak, že v ničom sa neobmedzuje používanie jazyka národnostných menšín alebo rokmi dosiahnutú dohodu o právach menšín ukotvenú v zákonoch a medzinárodných dohovoroch,“ podotkol Taraba.

Čo je cieľom návrhu zákona?

Gyimesi po stretnutí uviedol, že vývoj návrhu zákona bude pozorne sledovať. „Ministerstvo kultúry dolaďuje návrh zákona tak, aby sa negatívne nedotkol používania jazykov národnostných menšín, ale naopak, aby poskytoval dostatočnú ochranu pred stále sa rozširujúcim vplyvom amerikanizmov,“ povedal.

Potreba zmeniť doterajšiu právnu úpravu používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky vyplynula podľa rezortu kultúry z aplikačnej praxe.

Tá poukazuje na nerešpektovanie niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku ako dôsledku možnosti ich nejednoznačného výkladu a zároveň na opakované porušovanie rovnakých ustanovení zákona tými istými osobami. To bolo spôsobené obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu a nízkymi sadzbami pokút, ktoré doteraz mohol tento orgán v zmysle zákona uložiť za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona.

„Cieľom návrhu zákona je teda upevniť postavenie štátneho jazyka vo vybraných oblastiach úradného a verejného styku, a to pri rešpektovaní medzinárodných zmlúv a potreby rozvíjania národnostných jazykov menšín na Slovensku. Štátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení zákona o štátnom jazyku sa nebude týkať fyzických osôb, to platí aj o prípadných pokutách uložených za nedodržiavanie ustanovení zákona,“ uvádza ministerstvo kultúry.

S poslancom Gyimesim plánuje minister Taraba spolupracovať aj pri otázkach rozvoja problémov južného Slovenska, a to hlavne pri vybudovaní siete vodovodov a kanalizácii, ale aj pri riešení rôznych envirozáťaží.

„Na ministerstve už finalizujeme riešenie trvalého odstránenia envirozáťaže vo Vrakuni, ktorú v blízkej budúcnosti predložím vláde. Toto riešenie ochráni spodné vody Žitného ostrova a najmä bude realizovateľné,“ konštatoval Taraba.