Mediálna obec na Slovensku tento týždeň oslavuje dve udalosti, ktoré sa jej priamo dotýkajú. S jednou z nich sa delí s celým svetom práve dnes, keďže 3. máj je Svetový deň slobody tlače.
Druhá ju čaká vo štvrtok 6. mája, keď vyhlásia víťazov v 17. ročníku Novinárskych cien. Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF) zverejnila zoznam nominácií v 13 žánrových kategóriách. Okrem nich OSF spoločne s partnermi súťaže udelí aj ďalšie špeciálne ocenenia.
Aká je súčasná situácia novinárov na Slovensku i vo svete pre Webnoviny.sk porozprávala zástupkyňa OSF Miroslava Širotníková. Koordinátorka súťaže má za sebou aj množstvo významných spoluprác, ako napríklad s The New York Times, Financial Times, médiami v Holandsku a ďalších krajinách.
Akú mieru slobody si užíva na Slovensku sloboda tlače?
Slobodu tlače na Slovensku vnímam aj v reáliách toho, čo sa deje v našom regióne a Európe. Akokoľvek sa nám zdá, že u nás situácia nie je ideálna, pri pohľade kúsok za hranice vidíme, ako si musíme túto vydobytú slobodu vážiť. Sloboda médií je jedným z najväčších privilégií demokracie. Keď sa začne na ňu útočiť, má to vplyv na celú krajinu. Môžeme to vidieť v Maďarsku, Poľsku a čiastočne aj v Českej republike. Preto sa musíme snažiť, aby sme našich novinárov podporili a ochránili.
Musilová, prvá Slovenka, ktorá sa môže dostať do vesmíru: Ak v tíme navrhne zmenu žena, muži nad ňou premýšľajú dlhšie
Hoci sloboda tlače na Slovensku nie je akútne ohrozená tak veľmi ako napríklad v Maďarsku, od ideálu dokonalosti to má veľmi ďaleko. V rebríčku Indexu slobody tlače na svete sme klesli o dve miesta na 35. priečku, a to aj preto, lebo objednávatelia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ešte stále neboli potrestaní. Takisto doteraz poriadne nevyšetrili sledovanie a lustrovanie novinárov. Je toho viac.
Máme na Slovensku kvalitných novinárov?
Jednoznačne. Dôkazom je aj Novinárska cena. Keď si pozriete zoznam nominovaných prác, nájdete množstvo kvalitných tém, kvalitne spracovaných príbehov a výborných profesionálov, ktorí si na práci dávajú veľmi záležať. Vidíme tiež čoraz väčšiu a silnejšiu skupinu mladých novinárov, mladej generácie, ktorá sa zaujíma o investigatívu a robí perfektnú prácu vo všetkých oblastiach, akými sú ľudské práva, klimatická zmena či ochrana demokracie. Riešia veľké a dôležité otázky, ktoré nás všetkých trápia.
Máme veľké rezervy, no slobodný názor na Slovensku ešte žije.
Stretávate sa s cenzúrou?
Sloboda prejavu slova je na Slovensku garantovaná Ústavou a v žurnalistike je to aj vidno. Myslím si, že žiadni novinári u nás nebojujú s cenzúrou svojich názorov. Môžu napísať to, čo považujú za vhodné. Samozrejme, v jednotlivých médiách sú malé rozdiely.
Prečo nemáme veľkonočné hity a ako pandémia zmenila sviatok jari. Najmä starší ľudia teraz cítia krivdu, hovorí etnologička
Teoreticky na to môžu mať vplyv ich vlastníci. Na Slovensku stále bojujeme s tým, že časť médií vlastnia oligarchovia, ktorí majú politické väzby. Novinári pracujúci v takýchto médiách sú si toho vedomí a môže ich to ovplyvniť.
Keď si však prečítate noviny, je vidno, že novinári bežne nemajú problém vyjadriť svoj názor. Môžu byť kritickí, otvorení, venovať sa investigatíve. Veľakrát idú do osobného rizika. Ján Kuciak na to doplatil. Máme veľké rezervy, no slobodný názor na Slovensku ešte žije.
Spolupracovali ste s renomovanými zahraničnými médiami. V čom sa zahraniční novinári odlišujú od slovenských?
Je ťažké porovnávať naše noviny s The New York Times alebo Financial Times. Ale jediné, v čom sa novinári z veľkých médií odlišujú, je, že majú väčšie zázemie. Majú oveľa väčšie redakcie, tým pádom aj väčší luxus venovať sa témam dlhšie, teda viac času, energie aj prostriedkov v redakciách.
U nás sú redakcie menšie a chudobnejšie. Na každého novinára je vyvíjaný väčší tlak a má oveľa menej času venovať sa danej téme. O to cennejšie je, že články potom vyzerajú tak, ako vyzerajú. Keby niekedy bežní ľudia videli, koľko času novinár mal na článok, ktorý bol napokon výborný, tak by ani neverili.
Aké je najdôležitejšie poslanie novinárov?
Hľadať pravdu za každú cenu a v akejkoľvek téme. Spoliehať sa na vedomosti a fakty, dávať si záležať na relevantných zdrojoch, mať v sebe trochu odvahy a nedať sa zatlačiť do kúta. Musia hľadať podstatu v akejkoľvek oblasti, či už sú to ľudské práva, korupcia, ekológia či lifestyleová téma. Pravda je prapodstata všetkého. Ďalšou veľkou úlohou novinárov je robiť osvetu a privracať spoločnosť k empatii a tolerancii k iným. Prinášať príbehy, ľudskosť do komplikovaných tém.
Niekoľko cirkusov pandémia zruinovala. Principál „slovenského“ Aleša: Sme zúfalí, nevieme, čo bude
Prispievajú novinári k lepšiemu životu?
Jednoznačne áno. Ich práca má veľký spoločenský dopad a nebyť ich roboty, tak aj náš život vyzerá úplne inak. Predstavme si, že by novinári napríklad nekontrolovali verejné financie, keď vieme, koľko sa aj tak rozkradne, koľko sa rozkotúľa na nesprávne miesta.
Tých oblastí je veľa. Kontrola politikov, podnikateľov, korupcie, osobných prepojení, rodinkárstva, podvodov na lokálnej úrovni. Novinári dokázali zvrátiť alebo zastaviť toľko podvodov a pokútnych vecí. Nebyť ich, krajina by vyzerala úplne inak.
Väčšina ľudí novinárom verí. Máme však narastajúcu skupinu ľudí, ktorí viac veria konšpiráciám ako pravde.
Zvládali médiá svoju úlohu počas pandémie?
Novinári jednoznačne zvládli situáciu počas pandémie a často aj nahrádzali úlohu štátu. Nebyť novinárov a médií, tak od začiatku by sme nevedeli, proti akému nepriateľovi stojíme, nevieme, ako sa správať, ako chrániť seba a svojich najbližších.
Naučili nás, ako dlho a správne si máme umývať ruky, nosiť rúško, ako sa správať a každý deň prinášali ľudské príbehy o tých, ktorí v pandémii najviac trpia, rozhovory s ľuďmi z nemocníc a podobne.
Majú novinári na Slovensku dôveru verejnosti?
Áno, jednoznačne. Väčšina ľudí novinárom verí. Máme však narastajúcu skupinu ľudí, ktorí viac veria konšpiráciám ako pravde. Predstavuje to veľmi veľké riziko, lebo ak prestanú veriť faktom, vede a histórii, tak sa im bude len veľmi ťažko niečo vysvetľovať a nebudú veriť ani médiám.
Joe Biden vedie USA už sto dní, analytici nešetria chválou
Uveria, že všetko je zmanipulované, zaplatené tajnými skupinami. S týmto musia novinári každý bojovať na sociálnych sieťach. Dostávajú tiež viac vyhrážok do svojich schránok, pričom ženy sa s tým stretávajú častejšie ako muži.
Čo sa musí zmeniť, aby ľudia verili médiám?
Stojí za tým viacero vecí. Jednak je to zmena spoločenskej atmosféry a politickej kultúry. Tí, ktorým ľudia najviac veria a vzhliadajú k nim, by mali jednoznačne hovoriť, kadiaľ vedie cesta a podporiť tradičné médiá na úkor dezinformačných. Neposkytovať rozhovory Hlavným správam, Slobodnému vysielaču, Zem a veku.
Štát musí zvýšiť svoje kapacity v boji proti dezinformáciám na internete. Nedávať im taký priestor. Čím viac ľudí verí alternatívnym, konšpiračným médiám, tým menej ich verí tradičným.
Komentáre na sociálnych sieťach sú veľmi skreslená forma odozvy.
Ako môžu novinári pocítiť skutočnú spätnú odozvu od verejnosti?
Určite je podpora vidieť v čítanosti alebo počte predplatiteľov, čo je zároveň aj najjednoduchšia forma podpory – predplatiť si obľúbené noviny, pozerať obľúbené televízie a počúvať rádia. Takto novinári najlepšie vidia, aký má ich práca dosah.
Komentáre na sociálnych sieťach sú veľmi skreslená forma odozvy. Keď sa človek pozrie na sociálne siete, má pocit, že celé Slovensko nenávidí novinárov a nikto im neverí, čo tak úplne neodráža realitu. Umiernení, rozumní ľudia na Facebook nevypisujú nenávistné komentáre a často tam nevypisujú vôbec. Jednoducho si prečítajú správy a nemajú potrebu sa k tomu nejak extra vyjadrovať.
Reportéri bez hraníc: Verdikt súdu v kauze Kuciak je zlyhaním štátnych orgánov
Novinári cítili podporu verejnosti po vražde Jána Kuciaka vďaka tomu, že desaťtisíce ľudí vyšli do ulíc. Bol to veľmi silný moment. Prešli však tri roky a podporu je cítiť menej a menej. Vplyv sociálnych sietí je nesmierne silný.
Ako vnímate s odstupom času dopad vraždy Jána Kuciaka na novinárov?
Keď sa novinárom podarilo prekonať prvotný šok, tak ich to ešte viac povzbudilo. Našli v sebe odhodlanie pokračovať v Jánovej práci a nedať sa zatlačiť do kúta. V tom čase tiež cítili veľkú podporu verejnosti, čo veľmi pomohlo a nebáli sa ďalej pokračovať. Nikto vo svojej práci nechcel prestať, čo bolo podľa výsledkov celkom zjavné. Dali tak jasne najavo, že sa nedajú zastrašiť a že musia a budú pokračovať vo svojej práci aj ďalej.
Zmenil sa prístup novej vlády k médiám?
Zmenu pociťujem iba čiastočne. Po všetkých tých sľuboch, ktoré sme dostávali pred voľbami, som čakala úplne iný prístup. Najmä v ostatných mesiacoch môžeme vidieť, že prístup niektorých predstaviteľov vlády sa veľmi nezmenil a novinári sú pre nich naďalej hyeny a presstitútky, a to nie je v poriadku. Počuli sme sľuby na upravenie nejakých zákonov, ale zatiaľ sme nevideli nič v praxi. Čakáme, ako sa to vyvinie. Dať si na profilovku fotku Jána a Martiny naozaj nestačí.
Novinári si zaslúžia väčšiu ochranu od štátu.
Čo by sa malo na Slovensku v tejto oblasti zlepšiť?
Legislatívne veci. Zlepšiť by sa mala najmä politická kultúra a prístup politikov k médiám. Nemali by útočiť na novinárov a novinárky na tlačových konferenciách, keď sa spýtajú, čo sa politikom nepáči. Je potrebné vytvoriť aktívnu a efektívnu stratégiu boja voči dezinformáciám na úrovni štátu, pretože novinári nemôžu byť tými, ktorí každý deň vysvetľujú každý jeden nepravdivý fakt. Toto musí robiť štát.
Remišová volá po zmene zákona o slobodnom prístupe k informáciám, mnohé údaje zostávajú skryté
Štát by sa mal ráznejšie postaviť voči fungovaniu sociálnych sietí, ktoré len podporujú šírenie dezinformácií a nenávisti, čo ovplyvňuje médiá, politiku a spoločnosť ako takú. Takisto máme veľké medzery v tlačovom zákone. Novinári si zaslúžia väčšiu ochranu od štátu.
Poradíme si s dezinformáciami?
Negatívny dopad dezinformácií si uvedomuje zrejme už úplne každý, vrátane štátnych inštitúcií. Začína sa s tým už niečo robiť. Ak sa to zlepší, mohli by sme sa vybrať na lepšiu cestu. Predpovedať budúcnosť je však nesmierne náročné.
Čo sa týka stavu demokracie a oficiálnej štátnej podpory slobody tlače a médií, tak nie sme na úplne zlej ceste, ale nesmieme robiť žiadne kroky vzad. Veľké zmeny sa niekedy dejú veľmi potichu a čím je väčšina nedôvera verejnosti k médiám, tým menší odpor budú potom ľudia vynakladať, ak by sa niekto rozhodol médiá obmedziť.
