BRATISLAVA 2. septembra (WEBNOVINY) – Hoci tohtoročné výsledky vývoja v slovenskej ekonomike predčili očakávania, málokto by súčasnú hospodársku situáciu na Slovensku označil za priaznivú.
Mnohí by ju charakterizovali ako ťažkú a našli by sa aj takí, ktorí by ju označili za mizernú. A podľa tzv. indexu hospodárskej mizérie by neboli ďaleko od pravdy.
V porovnaní s predošlými rokmi 2011 a 2012 bola však prvá polovica roka 2013 o niečo lepšia.
Napriek tomu horšiu úroveň ukazovateľa evidujú už iba v pätici európskych ekonomík.
Index hospodárskej mizérie je súčtom priemernej miery inflácie a nezamestnanosti za určité obdobie, v našom prepočte za 1. polrok 2013. S nezamestnanosťou na úrovni 14,3 % a infláciou vo výške 2,0 % dosiahlo Slovensko v prvom polroku 2013 index hospodárskej mizérie na úrovni 16,3 %, čo predstavovalo najlepší výsledok od roku 2010.
V porovnaní s minulým rokom 2012 sa hodnota indexu zlepšila zásluhou pomalšieho rastu cien. Tento pokles ale brzdila vyššia miera nezamestnanosti.
Až 20 krajín EÚ si pohoršilo
Najmizernejší bol život na Slovensku na prelome milénií.
Dvojciferné tempo cenového rastu a takmer každý piaty človek bez práce sa v roku 2000 postarali o index hospodárskej mizérie na úrovni až 31,1 %.
Najlepší výsledok indexu dosiahla slovenská ekonomika v roku 2009 a to na úrovni 13,0 %.
Paradoxne sa tak jednalo o rok, kedy sa na Slovensku naplno začali prejavovať dopady hospodárskej krízy.
Nezamestnanosť poskočila na 12,1 %, no rast cien naopak spomalil na 0,9 %.
Ďalšie roky priniesli postupné zhoršovanie sa indexu, a to z dôvodu rastúcej miery nezamestnanosti a od roku 2011 ruku k dielu pridal aj rýchlejší cenový rast. Vyššiu úroveň hospodárskej mizérie dosiahlo už iba 5 krajín EÚ. Zatiaľ čo situácia na Slovensku sa zlepšila, až dvadsiatka krajín EÚ si v 1. polroku 2013 oproti roku 2012 pohoršila a vykázala vyššiu úroveň ukazovateľa.
Sú aj horšie krajiny ako Slovensko
Vo väčšine ekonomík bola pritom „na vine“ predovšetkým rastúca miera nezamestnanosti.
Najvyššiu hodnotu indexu vykázalo a neslávne prvenstvo z rokov 2010 až 2012 obhájilo Španielsko (28,7 %).
Dôvodom takto vysokého indexu bola predovšetkým dlhodobo vysoká a stále rastúca španielska nezamestnanosť.
Horšie ako Slovensko si počínali aj Grécko, Chorvátsko, Portugalsko a Cyprus. A práve Cyprus si v porovnaní s rokom 2012 aj najvýraznejšie pohoršil, a to až o 1,6 p. b.
Nebyť spomalenia rastu cien, život na Cypre by bol dnes kvôli skokovitému nárastu nezamestnanosti ešte „mizernejší“. Najnižšiu, a teda najlepšiu, hodnotu indexu dosiahlo Nemecko (7,1 %) a predbehlo tak susedné Rakúsko, ktoré si prvenstvo pripísalo v roku 2012.
Predpokladáme, že druhý tohtoročný polrok bude vo vývoji nezamestnanosti a inflácie podobný tomu prvému. Index hospodárskej mizérie na Slovensku by tak v celoročnom zúčtovaní mohol byť o niečo lepší ako vlani. Vyššia miera nezamestnanosti ale čiastočne vymaže efekt pomalšieho rastu cien a medziročné polepšenie tak zrejme nebude nijako výrazné. Na návrat na predkrízové úrovne si tak ešte budeme musieť niekoľko rokov počkať.
*História indexu hospodárskej mizérie siaha až do šesťdesiatych rokov minulého storočia, no aj v súčasnosti sa teší popularite predovšetkým v USA, kde sa vyčísľuje každý mesiac.
Tento depresívne znejúci ukazovateľ vychádza z predpokladu, že rýchly rast cien a vysoká miera nezamestnanosti negatívne ovplyvňujú ekonomické prostredie a životnú úroveň, a tým znižujú hospodársku výkonnosť jednotlivých krajín. V našom výpočte sme použili dáta Štatistického úradu EÚ (Eurostat) v podobe harmonizovanej nezamestnanosti a harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP).
Platí, že čím je hodnota indexu vyššia, tým je na tom daná krajina „mizernejšie“ a naopak.
Portál webnoviny.sk informovala analytička Poštovej banky Eva Sadovská.