BANSKÁ BYSTRICA 29. októbra (WEBNOVINY) – Celkový počet zamestnancov vystavených pôsobeniu zdraviu škodlivých faktorov od polovice 90-tych rokov minulého storočia kontinuálne klesá. Od roku 1995 do minulého roka poklesol ich počet o vyše 39-tisíc, teda o vyše 25 percent, na 115 825, z čoho je 26 541 žien. Uviedla to na dnešnej tlačovej konferencii pri príležitosti ukončenia dvojročnej kampane Zdravé pracoviská, zameranej na posudzovanie rizík pri práci, vedúca odboru preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici Ľubica Hettychová.
Dôvodom tohto poklesu je podľa nej rozpad výrobných závodov s najvyšším počtom zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce a od roku 2000 najmä zlepšovanie pracovných podmienok a zavádzanie modernejších technológií, ktoré nie sú zdrojom škodlivých faktorov. „Vznikli menšie firmy, ktoré sú prispôsobivejšie, ochotnejšie lepšie reagovať na pokroky v technológiách,“ uviedla Hettychová. Ďalším dôvodom je podľa nej aj vyššia uvedomelosť a ďalším to, že firmy sú súkromné. „Za riziká v minulosti platil štát, mali to už zohľadnené v rozpočtoch. Dnes to musí platiť zamestnávateľ a verte, že tých kompenzácií je aspoň desať. Všetko sa týka peňazí, teda zamestnávateľ si rozmyslí, či to dá do kompenzačných opatrení, ktoré mu nevyriešia pracovné prostredie, alebo či to vloží do zlepšenia pracovných podmienok a technológie,“ pripomenula Hettychová.
Úrady verejného zdravotníctva zaraďujú jednotlivé pracoviská z hľadiska pôsobenia rizikových faktorov na zamestnancov do štyroch kategórií, pričom tretia a štvrtá predstavujú zvýšené riziko vzniku chorôb z povolania, profesionálnych otráv alebo iného poškodenia zdravia z práce. „Zmyslom vyhlasovania rizikových prác je, aby zamestnávateľ prijal ďalšie technické, organizačné alebo individuálne opatrenia, aby zamestnanca ochránil,“ uviedla Hettychová.
Najčastejším rizikovým faktorom, ktorému bolo vlani vystavených 76 percent zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, je hluk. „Ten je najťažšie odstrániteľný. Pri opracovávaní dreva, pri opracovávaní železa, ale napríklad aj pri plnení fliaš minerálnymi vodami, všade vzniká hluk,“ podotkla Hettychová s tým, že zároveň enormne poklesol počet chorôb z povolania pre hluk vďaka dôslednejšej individuálnej ochrane zamestnancov. Ďalšími najčastejšími rizikovými faktormi sú prach, vibrácie a chemické látky. „Zamestnanci sú často vystavení súčasnému pôsobeniu dvoch i viac rizikových faktorov. Najčastejšie ide o kombinácie hluku, vibrácií a prachu,“ dodala Hettychová.
Škodlivým faktorom sú najčastejšie vystavení zamestnanci v priemysle a potom s odstupom v zdravotníctve. Najvyšší podiel rizikovej práce žien je v zdravotníctve, čo vyplýva zo zamestnaneckej štruktúry tohto odvetvia. Najvyšší počet zamestnancov vystavených škodlivým faktorom je v Košickom, Žilinskom, Trenčianskom kraji. Najnižší je v Bratislavskom, Nitrianskom a Prešovskom kraji.
SITA