Slaughterhouse sa bohužiaľ nevyhli kompromisom

Vznik formácie Slaughterhouse bol vo svete hip-hopu jednou z najdôležitejších a zároveň aj najneočakávanejších udalostí roku 2008. Fenomén superskupín síce nie je až takou zvláštnosťou, ale aby sa dali dokopy štyria rapperi pochádzajúci zo štyroch rôznych miest USA, to sa až tak často nevidí. Crooked I (Long Beach), Joe Budden (Jersey City), Joell Ortiz (New York) a Royce Da 5’9″ (Detroit) však dokázali využiť svoj potenciál a 28. augusta vydali už svoju druhú štúdiovku Welcome To: Our House.

Sformovaniu Slaughterhouse predchádzala rovnomenná skladba z Buddenovho albumu Halfway House (2008), na ktorej sa okrem štvorice rapperov podieľal aj Nino Bless. Po nahratí tejto skladby sa Budden, Royce, Crooked I a Joell rozhodli vytvoriť skupinu, ktorú nazvali práve podľa tohto tracku. Debutovali v auguste 2009 eponymnou štúdiovkou, ktorú nahrali za šesť dní. Album so singlami The One a Microphone bol dôkazom, že chémia medzi jednotlivými členmi funguje výborne, a to ocenili aj poslucháči. Vlani vo februári potom vydali Slaughterhouse EP, ktoré obsahovalo šesť skladieb. Krátko na to podpísali kontrakt s Eminemovým labelom Shady Records a začali pracovať na svojej druhej štúdiovke. Tá mala pôvodne vyjsť už 15. mája, následne však bola niekoľkokrát odložená. Definitívnym termínom vydania sa nakoniec stal 28. august, týždeň pred tým ešte Slaughterhouse poskytli fanúšikom zdarma oficiálny mixtape On The House.

Welcome To: Our House obsahuje 16 skladieb, deluxe verzia obsahuje ďalšie štyri bonusy. Už na prvé počutie je jasné, že oproti debutovému albumu je táto nahrávka o poznanie menej temná a surová. Je to spôsobené predovšetkým faktom, že album vyšiel prostredníctvom Shady Records s distribúciou Interscope Records a jeho úlohou bolo zasiahnuť oveľa širšie publikom. To sa aj podarilo, keďže album debutoval na druhej priečke rebríčka Billboard 200. Avšak na dosiahnutie tohto komerčného úspechu bolo treba spraviť kompromisy, čo sa prejavilo práve vo výbere hudieb. Zo zostavy, ktorá produkovala prvý album, zostali na Welcome To: Our House iba Mr. Porter a StreetRunner. O zvyšok sa postarali v súčasnosti vychytení producenti ako Alex da Kid, Hit-Boy, T-Minus, AraabMuzik, Boi-1da alebo J.U.S.T.I.C.E. League, pričom väčšinu skladieb koprodukoval samotný Eminem. Títo beatmakeri vytvorili moderný zvuk zodpovedajúci súčasným trendom, čo ale fanúšikovia Slaughterhouse nie vždy vítajú. Dôkazom sú skladby ako Coffin, Throw That, My Life, Goodbye, Park It Sideways, The Other Side alebo Walk Of Shame, ktoré by zneli oveľa lepšie, keby ich produkovali napríklad DJ Khalil, The Alchemist, Black Milk alebo spomínaný Mr. Porter. Najväčším prešľapom celého albumu je práve bonusová skladba Walk Of Shame, konkrétne použitie vokodéru v niektorých jej pasážach. Kompromisom je aj singel Throw It Away, ktorý je však jednoznačným hitom, aký každý album potrebuje.

Čo však kompromisom našťastie nie je, sú výkony hlavných aktérov. Crooked I, Joe Budden, Joell Ortiz aj Royce Da 5’9″ sa predstavujú v top forme, ako vždy úprimní a samozrejme lyricky ostrí. Hostí je na albume sedem, avšak iba dvaja z nich sa odvážili aj rapovať. Sú to samozrejme Eminem a prekvapivo aj B.o.B, ktorého sloha v skladbe Place To Be je príjemným spestresním. Naopak refrén tracku Coffin v podaní Busta Rhymesa je len prvoplánovou a zbytočnou záležitosťou.

Ak by sa o zvuk Welcome To: Our House postarala iná zostava producentov, mohlo by ísť s veľkou pravdepodobnosťou o album roka. V tom prípade by však táto nahrávka nezaznamenala taký komerčný úspech. Výsledkom je tak nadpriemerný album, ktorý potvrdzuje, že Slaughterhouse patria k tomu najlepšiemu, čo súčasný americký hip-hop ponúka.