BRATISLAVA 23. októbra (WEBNOIVINY) – Definitívne rozhodnutie o vstupe Slovenska do spoločnej kandidatúry s Poľskom na zimné olympijské hry 2022 padne do konca roka. Bez podpory vlády SR sa však Slovensko nezapojí do kandidačného procesu, ktorého náklady sa odhadujú na sumu okolo 150 miliónov dolárov.
Zástupcovia Slovenského olympijského výboru (SOV) predostreli Poliakom aj jednu vlastnú požiadavku, bez ktorej by o kandidatúre ani neuvažovali. Ak by sa nemala aspoň jedna skupina hokejového turnaja uskutočniť na Slovensku, potom by kandidatúra pre krajinu nemala význam.
Slovensko chce hokej pod Tatry
Centrom ZOH 2022 by podľa prvotného návrhu mal byť Krakov, kde by boli všetky halové športy a ceremoniály. Súťaže v klasickom lyžovaní, biatlone a v snoubordingu by hostilo Zakopané, v alpských lyžiarskych disciplínach a v akrobatickom lyžovaní Jasná. Slováci by chceli usporiadať hokejové zápasy v Poprade a v Liptovskom Mikuláši. Otázkou je, v ktorej krajine by vyrástol tobogán pre sánkovanie, boby a skeleton.
„Zatiaľ máme za sebou úvodnú fázu rozhovorov, v ktorej nám Poliaci predstavili svoje zámery. Pôvodne chceli od nás, aby sme usporiadali súťaže v alpskom a akrobatickom lyžovaní. My sme žiadali aspoň o jednu skupinu mužského a ženského hokejového turnaja. Bez súhlasu najvyšších orgánov oboch štátov by sa nedalo pomýšľať na kandidatúru. Chceli by sme, aby sa vláda vyjadrila ku kandidatúre do konca roku. Na zasadnutí 12. decembra bude schvaľovať novú koncepciu športu, boli by sme radi, ak by okrem nej vtedy ministri povedali aj to, či ideme do tohto projektu. Slovensko nemôže samostatne uvažovať o olympijských hrách. Ak ich chceme zorganizovať, potom len s prepojením na Poľsko,“ uviedol prezident SOV František Chmelár.
Ak by Slovensko organizovalo súťaže v alpskom a akrobatickom lyžovaní, bolo by to 20 % z olympijského programu. V prípade doplnenia hokeja by tento pomer narástol na 30 %. Náklady na organizáciu zimných olympijských hier sa pohybujú v priemere okolo 2 miliárd dolárov.
S financiami naložíme proporcionálne
Rozdelenie financií by záviselo od toho, koľko z programu by ktorá krajina organizovala. „Je to odrazové číslo a hrubý odhad. Príjmovú časť rozpočtu tvoria príspevky od miest, regiónov, štátu a najmä od Medzinárodného olympijského výboru. Ten v súčasnosti prispieva na ZOH sumami od 500 do 700 miliónov dolárov, predpoklad pre rok 2022 je 800 miliónov,“ povedal generálny sekretár SOV Jozef Liba.
Podľa Františka Chmelára si je potrebné uvedomiť, že okrem organizačného rozpočtu je nutné v prípade úspechu kandidatúry hovoriť aj o nákladoch na infraštruktúru. „Ak by sme ostali len pri zjazdových disciplínach, projekt by sa dal realizovať s minimálnymi nákladmi. Samozrejme, musela by sa dobudovať všeobecná infraštruktúra – zmodernizovať letisko v Poprade, vyriešiť doprava medzi Liptovským Mikulášom a Jasnou a ďalšie detaily,“ myslí si F. Chmelár.
V zjazdárskych disciplínach dnes na ZOH štartuje okolo 300 až 400 športovcov, so sprievodom je to 600 až 800 priamych účastníkov. Ak by sa k tomu pripočítali médiá, organizátori, rozhodcovia a zástupcovia federácií, potom by bolo do športového sviatku zainteresovaných 3000 až 5000 ľudí.
„Iné by to bolo, keby sme organizovali aj hokejový turnaj. Tam by tieto počty narástli. Potrebovali by sme postaviť dva zimné štadióny. Dôležitým faktorom pre úspech organizácie je vyriešenie dopravy v Tatrách,“ doplnil František Chmelár, podľa ktorého má spoločnosť J&T zámer urobiť tunelové prepojenie medzi Slovenskom a Poľskom.
Príroda trpieť nebude
Tunel by mal len minimálne ovplyvniť životné prostredie a ústiť by mal v zónach už teraz obývaných.
Okrem Jasnej a hokeja by si predstavitelia SOV vedeli predstaviť na Slovensku aj biatlonové súťaže. Biatlon je marketingovo atraktívny šport. Využiť by sa mohol areál na Štrbskom Plese, kde v týchto dňoch homologizujú bežecké trate. Poliaci podsúvajú Slovákom aj vybudovanie ľadového tobogánu.
„Veľmi oň nemáme záujem, lebo je to finančne náročné. Prevádzka tobogánu je nákladná, má negatívne enviromentálne účinky a je to pomerne silný zásah do prírody. Asi by sme museli hľadať inú lokalitu, ako je Tatranský národný park,“ priznal František Chmelár. V súčasnosti už existuje aj možnosť výstavby dočasnej dráhy, ktorá je však využiteľná zatiaľ iba pre sánkovanie.
Podľa šéfky Slovenskej lyžiarskej asociácie Jany Gantnerovej by sa mohla využiť stará dráha vo Vysokých Tatrách, ktorá je dnes už nefunkčná, ale za predpokladu ďalšej komerčnej prevádzky. „Ak by nás však Poliaci tlačili do výstavby tobogánu, potom by sme chceli na oplátku aj biatlon,“ doplnila Jana Gantnerová, podľa ktorej je Jasná už teraz pripravená na hostenie vrcholných lyžiarskych podujatí. V roku 2014 usporiada majstrovstvá sveta juniorov, náročnosť trate pre mužský zjazd by sa dala zvýšiť podľa jej slov terénnymi úpravami.
Predpokladané náklady na kandidatúru sa podľa poslanca NR SR Otta Brixiho pohybujú na úrovni 150-tisíc dolárov. „Odvážnym šťastie praje. Nepoznáme ekonomický vývoj krajiny na ďalších 10 rokov. Možnosť organizovať olympijské hry je veľkou výzvou a prezentáciou krajiny, ktorá sa nedá vyčísliť. Dopad na ekonomiku a cestovný ruch môže priniesť oveľa pozitívnejšie investície. Položky na kandidatúru nie sú také, aby sme ich nevedeli dať dokopy,“ myslí si Otto Brixi.
Slováci i Poliaci nechcú pri prípadnej organizácii ZOH narúšať súčasné ekologické systémy. Dopad hier na prírodu by mal byť minimálny. „Chceme dodržať olympijskú chartu, ktorá jednoznačne trvá na tom, že usporiadanie ZOH by malo byť v súlade s princípmi ochrany prírody. Ak by sme ich nedodržiavali, potom nám ZOH ani nepridelia,“ doplnil František Chmelár.
