Slováci málo dôverujú spravodajstvu, horšie je na tom len Maďarsko a Grécko

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
noviny
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Dôvera v spravodajské médiá zostala na globálnej úrovni stabilná. Približne 40 percent respondentov výskumnému centru Reuters pre štúdium žurnalistiky potvrdilo, že správam väčšinou dôveruje.

To je rovnaký výsledok ako v minulom roku, ale stále nižší ako na vrchole pandémie koronavírusu. Otázkou zostáva, či dôvera v spravodajstvo dosiahla svoje dno.

Prepad Slovenska

Najvyššiu mieru dôvery dosahuje Fínsko so 69 percentami. Najnižšia dôvera zo 47 analyzovaných krajín je v Grécku a Maďarsku s 23 percentami, nasledovanými Slovenskom s 25 percentami.

Dôvera v médiá na Slovensku klesla najnižšie za osem rokov monitorovania. Ako upozorňujú výskumníci, skóre nie je objektívnym meradlom dôveryhodnosti správ, ale často odráža politické dianie.

Väčšina chce transparentné správy

Dôveru v spravodajstvo podľa opýtaných naprieč krajinami, vekovými kategóriami a politickými názormi pomáhajú budovať vysoké štandardy, transparentnosť, nezaujatosť a spravodlivosť.

Príliš kritický postoj, ktorý prekáža politikom, je považovaný za najmenej dôležitý faktor. To je známkou, že publikum od novinárov očakáva, že budú klásť ťažké otázky.

Väčšina verejnosti chce presné a transparentné správy. Pod transparentnosťou si však novinári a verejnosť často predstavujú odlišné veci. Novinári sa zväčša zameriavajú na postupy spravodajstva a verejnosť na podozrenie, že v hre sú skryté komerčné alebo politické motívy.

Správy sú depresívne a je ich veľa

Podiel ľudí, ktorí sa selektívne vyhýbajú správam, na globálnej úrovni vzrástol z 29 percent v roku 2017 na aktuálnych 39 percent. Najčastejším dôvodom je, že spravodajské médiá sa často opakujú a sú nudné.

Negatívny charakter samotných správ v niektorých vyvoláva pocit úzkosti a bezmocnosti. Ľudia sa cítia vyčerpaní množstvom správ, pričom často zmieňujú, že spravodajstvo o vojnách, katastrofách a politike vytláča iné udalosti.

K pocitu preťaženia mohlo prispieť používanie smartfónov a rastúci počet notifikácií z rôznych aplikácií. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že väčšina vydavateľov plánuje produkovať čoraz viac spravodajských materiálov, videí či podcastov.

V aktuálnosti odvádzajú dobrú prácu

Vydavatelia o preťaženosti svojho publika vedia. Problém riešia aj zacielením na potreby užívateľov. Byť v obraze, vzdelávať sa a získať rôzne pohľady na vec sú podľa prieskumu tri najdôležitejšie potreby užívateľov na celom svete.

Čo sa týka aktuálnosti, médiá odvádzajú podľa respondentov dobrú prácu. Väčšia informačná medzera je v poskytovaní širšieho súboru názorov a tiež v oblasti správ, ktoré ponúkajú viac nádeje a optimizmu.

Konzumenti správ by uprednostnili zníženie počtu neustále aktualizovaných správ a zároveň rozšírenie kontextu, čo by im pomohlo lepšie pochopiť okolitý svet. Nie je cieľom, aby správy boli zábavnejšie, ale aby dávali pocit nádeje.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať