Najväčšie úspechy československého futbalu, medzi ktoré patrí predovšetkým triumf Slovana Bratislava v Pohári víťazov v sezóne 1968/1969 a víťazstvo národného mužstva na majstrovstvách Európy 1976 v Belehrade, si zaslúžia omnoho väčšiu pozornosť. „Bolo by zlé, keby sme o nich nehovorili,“ tvrdí niekdajší československý reprezentant Ján Medviď.
Štadióny plné fanúšikov
Dnes už 75-ročný bývalý hráč Tatrana Prešov, bratislavského Slovana a Dukly Banská Bystrica si taktiež myslí, že predovšetkým slovenskému národu tieto úspechy akoby „prelepili oči“.
„Nechal sa uniesť na dlhšie obdobie do ríše šťastia, obdivu, odhodil svoje problémy, ohromne to ovplyvnilo mládež… Tá mala spomedzi týchto hráčov vzory, ktoré sa oplatilo nasledovať a napodobňovať,“ uviedol Medviď pre agentúru SITA.
Odchovancovi prešovského futbalu udiera do očí hneď niekoľko kontrastov v konfrontácii s dnešnými časmi. Odpovede na ne však podľa neho nie sú vôbec ťažké. Pristavil sa napríklad pri viac ako 20-tisícových návštevách na československých štadiónoch, ktoré boli kedysi bežné.
„Vtedy boli všetci najlepší hráči doma a prezentovali sa pravidelne pred svojimi fanúšikmi. Takže o kvalitu nebola núdza. Pri zápasoch s kvalitnými zahraničnými mužstvami to bolo aj vidno,“ podotkol Medviď.
Sledovanie zápasov z obývačky
Spomína, ako na tréningoch počas jeho čias prevládala súťaživá a hecujúca atmosféra, vtedajšie nasadenie by mohli dnešní hráči svojim predchodcom len závidieť.
„Divák to vidí, cíti a na pravidelnú kvalitu aj pravidelne chodí. Keď si k tomu pridáte skutočnosť, že vtedy nebola možnosť sledovať desiatky či stovky televíznych staníc a kanálov, prípadne takto porovnávať, dostanete odpoveď na otázku, prečo boli vtedy plné štadióny,“ dodal.
Povinná vojenská služba
V mužstve vraj platili nepísané pravidlá. Kto sa prispôsobil disciplíne a požiadavkám trénerov, mal pootvorené dvere nielen do prvého mužstva, ale aj do reprezentačných mužstiev rôznych vekových kategórií.
Samotný Medviď odohral v rokoch 1972 až 1975 dovedna sedem zápasov za A-mužstvo československej reprezentácie, v jednom dueli nastúpil aj za olympijský tím.
So Slovanom dvakrát triumfoval v československej najvyššej súťaži i v národnom pohári. Pre vojenčinu v Banskej Bystrici mu však ušiel najväčší klubový úspech – spomenutý triumf v PVP 1969.