BRATISLAVA 4. júla (WBN/PR) – S 91 % obyvateľov so základnými alebo slabými finančnými znalosťami tak Slováci v európskom prieskume obsadili 8. miesto z 10. Z prieskumu poisťovne ING v 10 krajinách južnej, strednej a západnej Európy, zameranom na znalosti z oblasti financií, vyšli ako najvzdelanejší Gréci.
Dobré alebo výborné znalosti preukázalo v teste 24 % Grékov, za nimi skončili Holanďania (22 %), Maďari (15 %) a Česi (14 %). Pred Slovensko sa výsledkami dostali aj Bulhari, Rumuni a Poliaci. Za nami skončili už len Španieli (9 %) a Turci (7 %). Európa ako celok však v úrovni finančných znalostí jednoznačne zaostáva za svetom. V minuloročnom teste skončili s výrazne lepším skóre Japonci (44 %), Indovia (40 %) a Kórejci (37 %). Naše výsledky sa pritom zhoršujú: Slováci klesli z 12 % na 9 %, podobne dopadli Česi (pokles z 21 % na 14 %).
Slováci patria k najsporivejším národom Európy
Finančné sebavedomie Slovákom rozhodne nechýba, realita je však úplne opačná. Najväčšie problémy nám robia otázky o sporení. „Správne si spočítať úroky či výnos z vkladu dokázalo len 34 % Slovákov,“ uviedla k výsledkom generálna riaditeľka ING pre poistenie a dôchodky ČR/SR Renata Mrázová. Pritom v prípade neočakávanej finančnej odmeny by sme si viac ako polovicu z nej uložili ako úspory do banky, čím sme sa v prieskume zaradili medzi najsporivejšie národy hneď za Holanďanov (63 %). Až 55 % Slovákov má finančnú rezervu na úrovni jedného až 6 mesačných príjmov a len 24 % nemá usporené vôbec nič. Opačným extrémom sú Turci, kde si až 61 % ľudí netvorí žiadnu finančnú rezervu.
V úveroch sa podľa prieskumu vyzná len 45 % Slovákov. „Napriek tomu, že zadlženosť obyvateľstva neustále rastie, naše znalosti sa paradoxne z roka na rok zhoršujú. Zdá sa, že Slováci sa príliš spoliehajú na všeobecné informácie a neorientujú sa v detailoch úverov a pôžičiek,“ dopĺňa Renata Mrázová.
Cesta k lepším znalostiam vedie cez odborníkov
Slabú orientáciu vo financiách dokladuje aj odpoveď na otázku, s kým sa Slováci radia o finančných otázkach. 28 % sa spolieha na seba a až 56 % sa radí so svojou rodinou. Iba 7 % oslovuje niekoho ďalšieho, ako napríklad finančných sprostredkovateľov. „Ak skombinujeme vysokú dôveru v rodinu ako zdroj poradenstva v oblasti financií a katastrofálne nízku úroveň vedomostí Slovákov, výsledkom je nerozumný až rizikový spôsob, ako zaobchádzame so svojimi financiami od úspor a úverov až po poistenie. Zapojenie odborníkov do rozhodovania je jednoznačne cesta, ako pomerne rýchlo zvýšiť kvalitu riadenia osobných financií,“ vysvetľuje R. Mrázová.
Potvrdené: Vo financiách sme konzervatívni
Slováci sú v otázke financií ultra konzervatívni, keď až 85 % uprednostňuje zabehnuté postupy. Naopak až 67 % Grékov pri zaobchádzaní s financiami neprekáža neustála zmena. Zaujímavosťou tiež je, že Európania pri uvažovaní o finančnej budúcnosti majú pocit bezpečia, ktorý u Slovákov chýba.
Súboj pohlaví a veku
Vo financiách sa vyznajú lepšie muži (59 %) a ľudia vo veku 36-55 (49 %) pred kategóriou 20-35
(46 %). Naopak, slabé znalosti ukazujú ľudia pred dôchodkom (nad 56 rokov) iba s 5 % ľudí s dobrou úrovňou finančnej gramotnosti. Zaujímavé je, že ani vzdelanie ani výška príjmu nie sú podľa prieskumu zárukou vysokého finančného know-how – ľudia s vysokou školou tvorili až tretinu respondentov so slabými finančnými znalosťami a ľudia s ekonomickým alebo finančným vzdelaním boli rovnomerne zastúpení vo všetkých úrovniach finančnej gramotnosti.
Finančná typológia Slovákov: spontánne správanie prevažuje nad plánovaním
Prieskum ukázal, že v závislosti od postoja k riziku a prevahy rozumu alebo pocitov pri finančnom rozhodovaní je v rámci Európy možné identifikovať štyri silné finančné osobnosti: harmonickú, radostnú, rozumnú a predvídavú. Zaujímavé je, že väčšinovou finančnou osobnosťou medzi Slovákmi je radostný typ (38 %), ktorý je charakteristikou vlastne bohém: dáva prednosť užívaniu si života, spolieha sa na intuíciu, nebojí sa podstupovať istú mieru rizika a neodmieta výzvy ako súčasť zábavy. Má slušné finančné vedomosti, ale zároveň si vypočuje a zváži aj názory iných a nebojí sa budúcnosti. 31 % Slovákov patrí k predvídavému typu: títo ľudia dôkladne plánujú svoju finančnú budúcnosť, majú nadpriemerné finančné vedomosti a dokážu sa vyrovnať s určitým rizikom pri investovaní. Ďalšie dve osobnosti sú u nás zastúpené len minoritne: rozumný typ (15 %) a harmonický typ (16 %).
Patríme k najstarostlivejším dovolenkárom
Zaujímavosťou je, že až 80 % Slovákov podľa vlastných slov nikdy necestuje na dovolenku do zahraničia bez cestovného poistenia. To je výrazne nad európskym priemerom (55 %). Európe sa podobáme v miere využívania last minute dovoleniek (52 % Slováci vs. 42% Európa), Slováci sú však menej striktní pri plánovaní dovolenkových výdavkov. Iba 43 % (verzus európskych 52 %) na dovolenke striktne dodržiava rozpočet, ktorý si pred dovolenkou plánuje 64 % z nás. To znamená, že necelé dve tretiny Slovákov presne finančne plánujú dovolenku, zvyšok je pri výdavkoch veľmi flexibilný. Pritom podľa prieskumu chce až 69 % minúť tento rok na dovolenku menej ako pred rokom.