Vojenská okupácia Československa od roku 1968 zastavila beznádejný politický experiment, takzvaný socializmus s ľudskou tvárou a ponížila znovuobjavenú vášeň slovenského a českého národa k pravde a slobode. Povedal to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom SaS) pri príležitosti 53. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
Okupácia uvrhla krajinu do neslobody
Šéf rezortu diplomacie pripomenul obete okupácie, zavraždené ženy a mužov zbraňami okupantov v tragické augustové dni roku 1968. Nasledovalo podľa neho „dvadsať tragických rokov ekonomickej stagnácie, politickej neslobody a morálnej devastácie v modernej slovenskej a českej histórii“.
Korčok pripomenul, že desaťtisíce talentov a státisíce spoluobčanov utieklo z vlasti a nikdy sa nevrátili. Doma komunistická moc rozpútala represálie a nakoniec dosiahla rezignáciu väčšiny obyvateľstva.
Okupácia v roku 1968 zastavila proces demokratizácie, zrušila aj pokus o socializmus s ľudskou tvárou
Medzivojnové Československo patrilo medzi desať najrozvinutejších krajín sveta. Ako Korčok uviedol, komunistický prevrat v roku 1948 a vojenská okupácia z roku 1968 uvrhli krajinu do desaťročí neslobody a ekonomického úpadku, ktorých dôsledky cítime a naprávame dodnes.
„Spomínajme na obete augustovej vojenskej okupácie z roku 1968 s pietou, obdivujme tých, ktorí držali zástavu statočnosti a dôstojnosti v období neslobody po roku 1968, a ochraňujme slobodu a demokraciu, ktorú sme získali v Novembri 1989,“ doplnil minister.
Vrazili nám dýku priamo do srdca
Dnes je to presne 53 rokov, keď nám „slovanskí bratia“, ako ich niektorí nazývajú, vrazili dýku od chrbta priamo do srdca, skonštatoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Pripomenul, že počas 23 rokov tragickej okupácie vojská Varšavskej zmluvy pod velením Moskvy pripravili o život či vážne zranili stovky ľudí. Uviedol to na svojom profile na sociálnej sieti.
„Tu sa agresia určite nedá prehliadať. Neprišli ani v rukavičkách, ani na obhliadku miest. Prišli, lebo chceli potlačiť našu slobodu. Slobodu, ktorá sa pretláčala na povrch vo vtedy 10. najrozvinutejšej krajine sveta. Čo nastalo potom, všetci vieme. Útlak, ekonomický prepad, ostatné drôty na hraniciach…,“ pokračoval Naď.
Doplnil, že je len bodkou na záver, že veľké ekologické škody, ktoré tieto vojská za sebou zanechali, dodnes Slovensko likviduje s finančnou podporou Európskej únie.
Obrovský zásah do suverenity štátu
Okupácia štátu cudzími vojskami je vždy obrovským zásahom do suverenity štátu a pokorením národnej hrdosti a svojbytnosti. Uviedla to na svojom profile na sociálnej sieti ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) s tým, že po okupácii nasledovala normalizácia, keď sa na dôležité funkcie v štáte dostali často neschopní, no novému režimu lojálni ľudia.
Okupácia Československa sovietskymi vojskami proti vôli obyvateľstva podľa Remišovej predĺžila zločinecký komunistický režim v krajine o ďalších dvadsať rokov.
Invázia „spojeneckých vojsk“ nebola priateľská pomoc, pripomenula prezidentka Čaputová
„Počas tohto obdobia bolo mnoho ľudí pozatváraných, iní zomreli na následky väzenia, prípadne ťažkých prác v baniach. Tento režim potláčal náboženskú slobodu, zatváral kňazov, rehoľné sestry, obmedzoval základné ľudské slobody a práva,“ napísala.
Zdôraznila, že zatiaľ čo pred nástupom komunizmu bolo Československo jednou z najvyspelejších krajín, okupácia ešte prehĺbila ekonomické zaostávanie krajiny. „Mladá generácia si vpád sovietskych vojsk už nepamätá, no je dôležité, aby sme si tieto výročia pripomínali a poučili sa z nich. Musíme vždy brániť slobodu a suverenitu Slovenska a našich spojencov, a nedopustiť, aby sa podobná situácia opakovala. Aj preto je kľúčové, že tento rok si po prvýkrát pripomíname 21. august ako pamätný deň,“ doplnila.
Sociálno-demokratické idey skončili pod tankmi
Myšlienky sociálno-demokratických ideí v riadení štátu skončili 21. augusta 1968 pod pásmi tankov a za cenu straty ľudských životov a represálií bol nastolený tvrdý politický režim. Skonštatoval to predseda opozičnej strany Hlas – sociálna demokracia Peter Pellegrini na sociálnej sieti.
„Alexander Dubček zostane významnou postavou tohto obdobia, pretože bránil a zotrval na svojich hodnotách aj v časoch normalizácie. Uctime si tento historický deň tichou spomienkou na ľudí, ktorí stratili svoje životy počas invázie a nezabudnime na hodnotu našej slobody,“ dodal.
„Bratské“ národy sa postavili proti Československu
Poslanec a podpredseda strany Smer – sociálna demokracia Juraj Blanár zdôraznil, že 21. augusta 1968 prišli s tankmi vojská Varšavskej zmluvy brániť „našim rodičom a starým rodičom“, ktorí nechceli nič viac, iba demokratický socializmus, sociálne istoty a slobodu. Doplnil, že „bratské“ národy sa postavili proti Slovákom a Čechom.
„Z rôznych dôvodov, našťastie, tie augustové dni nedopadli tak krvavo ako napríklad v Maďarsku v roku 1956, ale aj napriek tomu si okupácia vyžiadala obete na životoch a poznačila život mnohých ľudí. Buď emigrovali, boli diskriminovaní, museli žiť vo vnútornom exile a medzi nimi aj Alexander Dubček,“ pokračoval Blanár s tým, že Dubček sa na dvadsať rokov musel stiahnuť z politiky, ktorú sa snažil poľudštiť.
Hoci inváziu vojsk prijali obyvatelia s odporom, našli sa aj takí, ktorí celú vec vítali
„Nezabúdajme na jeho odkaz spoločne za Slovensko aj v dnešných ťažko skúšaných augustových časoch, keď je obmedzovaná sloboda a ústavné práva a o nesociálnych krokoch súčasnej vládnej koalície ani nehovorím,“ uzavrel.
Na obete okupácie nemožno zabúdať
Pred 53 rokmi sa obyvatelia Československa zobudili do hrozivého a smutného rána. V uliciach miest boli vojaci cudzích armád a tanky, pripomenul minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).
„Hoci možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo, na mnohých miestach sa spontánne postavili neozbrojení ľudia do cesty tankom. Na takéto akcie odpovedali vojaci streľbou do davu protestujúcich. Len na Slovensku prišlo o život 37 osôb. Celá táto operácia mala za cieľ zastaviť demokratizáciu a vyniesť do popredia vybraných politikov. Ani dnes nemôžeme zabúdať na obete, ktoré sa postavili proti okupácii nášho územia za cenu straty vlastných životov,“ napísal Mikulec.
Prísľub slobody zadusili pásy tankov
21. august 1968 si pripomenula aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).
„Prišli akože na pomoc, ale fakticky nám zabránili ísť svojou cestou. Cestou slobody a demokracie, ktorú sľuboval vtedajší politický vývoj v krajine. Ten prísľub slobody trval iba krátkych osem mesiacov a zadusili ho pásy tankov,“ skonštatovala ministerka spravodlivosti na sociálnej sieti a pri tejto príležitosti pripomenula osobný príbeh ešte z praxe advokátky.
„Mala som klienta z Bieloruska. Obrátila sa na mňa jeho rodina v Izraeli, aby ho naša kancelária chránila pred vydaním do Bieloruska. Vydaniu sme zabránili. Potom pri večeri, keď už bol tento klient na slobode, mi povedal, že je na Slovensku druhýkrát. Prvýkrát tu bol v roku 1968. V tanku. Povedal mi, že bol presvedčený, že nám prišiel pomôcť, tak mu ‚doma povedali‘. Keď sem v tom tanku prišiel, bol prekvapený, že ho tu ľudia nevítajú. Nerozumel prečo,“ opísala.
„Slovanskí bratia“ nám vrazili dýku priamo do srdca. Politici reagujú na 53. výročie okupácie Československa
Ministerka Kolíková v tejto súvislosti apelovala na ľudí, aby k sebe boli tolerantní a aby odsúdili tých, čo násilie páchajú. „Zomreli vtedy nevinní ľudia, ktorí túžili po slobode a demokracii. Aj deti,“ doplnila.
„Žiadne totalitné režimy, ani minulé, ani existujúce a ani tie budúce nefungujú bez obetí. Toto platilo a platí aj dnes. O to viac, keď sme svedkami udalostí v Afganistane. Aj u nás veľká časť spoločnosti na jar 1968 uverila tomu, že pokojnou a nenásilnou cestou dokážeme dôjsť k tomu, že štát a jeho orgány budú rešpektovať základné práva a slobody svojich občanov. Udalosti z augusta 1968, a to, čo nasledovalo po ňom, priniesli však smutný dôkaz, že táto predstava bola iba ilúziou,“ uzavrela ministerka Kolíková.