Štvrtého augusta uplynul rok od masívneho výbuchu v prístave v libanonskom Bejrúte.
O tom, ako to v Libanone v súčasnosti vyzerá, ako tragédiu s odstupom roka vnímajú miestni občania a čo môže nielen pandémiou koronavírusu zmietaná krajina očakávať do budúcna povedala v rozhovore pre Webnoviny.sk Viera Obeid, Slovenka, ktorá v Bejrúte dlhodobo žije.
Ako vyzerá Bejrút rok po výbuchu?
V niektorých štvrtiach sa začalo s opravami hlavne vďaka pomoci rôznych neziskoviek, fundrisingu a podpore libanonských expatov. Niektorým ľuďom sa podarilo vrátiť do svojich domovov a podarilo sa otvoriť určité prevádzky. Mnoho ľudí sa však do svojich obydlí odmieta vrátiť, sú traumatizovaní.
Obnova mesta do pôvodného stavu je tak asi behom na dlhé trate.
Zďaleka sa nepodarilo obnoviť všetko, čo bolo zničené. Škody sú stále viditeľné a to aj vďaka prehlbujúcej sa kríze na mnohých úrovniach a zlyhávajúcemu štátu, ktorý ostal akoby paralyzovaný a nezapojil sa do pomoci svojim občanom.
Mnoho ľudí sa do svojich obydlí odmieta vrátiť, sú traumatizovaní.
Mesto sa nedá obnoviť len s pomocou súkromných iniciatív a neziskoviek. Potrebuje podporu zo strany štátu, a tá tu vôbec nie je. Škody vôbec nie sú odstránené, rany nie sú zahojené, súčasná vládna garnitúra sa všemožne snaží robiť obštrukcie riadnemu vyšetrovaniu a vyvodiť zodpovednosť za túto katastrofu.
S dôverou v politikov a vládu to bolo v Libanone zlé ešte pred samotným výbuchom. Urýchlila tragédia pád dôvery verejnosti v lídrov krajiny?
Určite áno. Súčasná kríza v krajine nie je spôsobená len výbuchom. Ide hlavne o ekonomickú, fiškálnu, ekologickú a humanitárnu krízu, ktorá bola spôsobená rokmi vládnutia nekompetentných mafiánskych politikov, ktorí stále dodnes hľadia len na to, ako si rozdelia pomyselný koláč a na obyvateľov krajiny vôbec nemyslia.
Bejrút tu už nie je, plačú miestni. Státisíce prišli pri výbuchu o domovy (foto+video)
Navyše, zneužívajú citlivú náboženskú otázku na to, aby jednotlivé náboženské skupiny štvali proti sebe a budili dojem, že len oni sú schopní ochrániť „svojich“ pred „tými druhými“, aby z toho mohli benefitovať a udržať sa pri moci.
Prakticky hneď po tragédii sa začalo hovoriť o tom, že výbuch je dôsledkom a obrazom toho, ako je krajina vedená. Stotožňujete sa s tým?
Určite. Je to výsledok tridsiatich rokov nekompetentnej vlády oligarchov. Vláda bráni vyšetrovaniu, parlament odmieta zbaviť členov vlády imunity, aby mohli byť predvolaní a mohlo sa voči nim viesť vyšetrovanie.
Dopomohla tragédia aspoň k čiastočnej výmene politickej garnitúry?
Očakávala som, že každý človek s aspoň štipkou svedomia po niečom takom odstúpi. Ale nestalo sa tak. Ľudia po odstúpení súčasnej vládnej garnitúry volajú od októbra 2019.
Zo Slovenska odletel do Libanonu vládny špeciál s tonami potravín a zdravotníckeho materiálu
Výbuch sa udial 10 mesiacov po začiatku protestov proti vláde. Výbuch teda nebol spúšťačom, ale len dôkazom neschopnosti a ľahostajnosti vládnucej elity.
Nakoľko zmenila tragédia už aj tak napätú situáciu v krajine?
Výbuch bol len určitým vyvrcholením pretrvávajúcej krízy. Osobne som si sľubovala výsledky od angažovanosti francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý Bejrút hneď po výbuchu navštívil a snažil sa libanonskú vládu primäť k tomu, aby prijala nevyhnutné reformy.
Bohužiaľ aj napriek tlaku, ktorý vyvíjal, nedosiahol žiadne výsledky. USA zas uvalilo len sankcie na niektorých predstaviteľov režimu, začala o tom hovoriť aj Európska únia.
Ako sa kríza odzrkadlila na živote bežných ľudí?
Zatiaľ čo obyčajným ľuďom boli ich účty v libanonských bankách zablokované a ľudia sa tak nedostali k svojim úsporám.
Šándor: Kubánci si dnes môžu porovnať oficiálnu pravdu so zvyškom sveta. Pandémia však režim nepoloží
Politici si svoje majetky previedli do zahraničných bánk. Libanonci, ktorých deti študujú v zahraničí, im zrazu nemôžu za hranice posielať peniaze a nemôžu ich podporovať napriek tomu, že na účtoch peniaze majú.
S akými problémami sa potýkajú?
Keďže Libanon je zlyhávajúci štát, obyvatelia majú elektrinu zhruba 2 až 3 hodiny denne. Tí šťastnejší majú generátor. V zemi je kríza aj s pohonnými hmotami, čiže je problém zohnať aj palivo do generátorov. Nonstop bežiace generátory navyše znečisťujú ovzdušie. Je problém zohnať lieky, základné veci ako Panadol či detské mlieko v prášku.
Libanonská mena na tom tiež nie je úplne dobre.
Kurz libanonskej libry bol dlhodobo držaný Libanonskou centrálnou bankou na úrovni 1 500 libier za dolár. V súčasnosti jeden dolár zodpovedá približne 20-tisícom libanonských libier. Znamená to, že výplatu dostanem o 90 percent znehodnotenú. Dostanem stále rovnako libanonských libier, ale reálne si za ne kúpim oveľa menej.
Badať posun vo vnímaní tragédie zo strany bežných občanov?
Sú stále nahnevaní na vládu. Cítia sa bezmocní a podvedení vlastnou vládou, ktorá dovolila, aby k výbuchu došlo. Nevedia, kde hľadať oporu.
Libanon už má predbežnú správu o vlaňajšom ničivom výbuchu v bejrútskom prístave
Nevyspytateľné môžu byť aj protesty pri výročí tragédie. V jednom libanonskom denníku písanom po francúzsky sa objavila dokonca úvaha o tom, že zabitie libanonského politika nie je vražda, ale sebaobrana.
Vláda bráni vyšetrovaniu, parlament odmieta zbaviť členov vlády imunity, aby mohli byť predvolaní a mohlo sa voči nim viesť vyšetrovanie.
Libanončania stále nie sú vyrovnaní s tým, čo sa stalo. Národy, ktoré podobnú traumu prežili, si ju nesú so sebou. Ľudia po výbuchu stratili nádej, zvýšila sa miera emigrácie a došlo k obnaženiu politickej neschopnosti a slabosti.
O prístave, ktorý bol explóziou zničený, sa hovorí ako o možnom pamätníku tragédie.
S blížiacim sa dátumom výročia sa o tom začalo hovoriť. Niektorí si myslia, že by tam mal vyrásť pamätník obetiam. Iní, a ja sa k nim pridávam, zastávajú názor, že rany ešte neboli zahojené a príbuzní obetí ešte nedostali svoju spravodlivosť.
Teraz zomriem! Svadobné video nevesty zachytáva hrozivý moment výbuchu v Bejrúte
Miesto explózie je treba chápať ako miesto kriminálneho činu, ktorý stále nebol vyšetrený a preto nie je vhodný čas na budovanie pomníkov.
Libanon v čase, kedy sa začali jeho politické a ekonomické ťažkosti, zasiahla podobne ako celý svet pandémia koronavírusu. Ako jej krajina čelila kedysi a ako teraz?
Libanon zvládol prvú vlnu pandémie pomerne dobre. Bola za tým hlavne relatívna disciplinovanosť obyvateľov a uvedomenie si toho, že zdravotnícky systém to nemusí zvládať a treba jeho kolapsu zabrániť. Po výbuchu ale Bejrút prišiel o niekoľko nemocníc, ktoré boli zničené. Finančná kríza vyhnala z krajiny doktorov a zdravotné sestry.
Ako prebieha očkovanie obyvateľstva?
Je celkom dobre zorganizované, niekoľkokrát som volala na infolinku s otázkami a vždy som sa dovolala a dostalo sa mi odpovede, prípadne pomoci.