Slovenská advokátska komora (SAK) uvítala, že vláda posunula novelu Trestného zákona do ďalšieho legislatívneho štádia, a teda na rokovanie Národnej rady SR. Novela je podľa nich výsledkom rozsiahlej a dlhodobej práce mnohých odborníkov.
Komora návrh zákona hodnotí prevažne pozitívne, no kritická je v prípade vybraných trestných sadzieb, ktoré nie sú zásadnejšie priblížené k európskym podmienkam. SAK o tom informovala v tlačovej správe.
Bod vypustili z politických dôvodov
Podľa SAK mohlo byť posunom k spravodlivejšiemu trestaniu bod, ktorý mal sudcom umožniť viac priestoru pre individualizáciu trestu v rámci zákonných sadzieb.
Súčasná vláda už ani nemá kompetenciu na predkladanie novely Trestného zákona, myslí si Kolíková (video)
„S poľutovaním konštatujeme, že tento návrh podporený všeobecným odborným konsenzom celej justície, bol z vládou schváleného znenia nakoniec vypustený. Z vyjadrení predsedu vlády na tlačovej konferencii po rokovaní vlády navyše vyplýva, že dôvody na vypustenie novelizačného bodu boli vyslovene politické, a nie odborné,“ uviedla komora s tým, že vo výsledku tak Trestný zákon bude naďalej sudcovskú činnosť pri ukladaní trestov do značnej miery redukovať na mechanické výpočty, čo je podľa komory v rozpore s ideou modernej a spravodlivej trestnej politiky a poslaním nezávislého súdnictva.
Hrubé trestanie bez prevenčného pôsobenia spôsobuje len recidívu, obhajuje Karas novelu Trestného zákona
„V tejto súvislosti preto upriamujeme pozornosť verejnosti aj na relevantný nález Ústavného súdu SR, ktorý pojednáva o potrebnej individualizácii trestov. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu,“ vysvetlila komora a doplnila, že druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Má sa prihliadať na viacero skutočností
Ako vysvetlila SAK, medzi skutočnosti, na ktoré sa má prihliadať, je napríklad spôsob spáchania činu a následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce či poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľ, pomery páchateľa či možnosť jeho nápravy.
„Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu,“ uviedla SAK a dodala, že v rámci hodnotenia jednotlivých okolností prípadu sa uplatňujú rôzne metódy poznávania.
V Trestnom zákone nastali zmeny, upravia sa aj tresty za drogovú činnosť a pri jazde sa zavádza „stav ťažkej opitosti“
Súd je tak nútený prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.