BRATISLAVA 3. marca (WEBNOVINY) – Slovenské hospodárstvo spomalilo v poslednom štvrťroku minulého roka tempo reálneho rastu na 3,5 % z 3,8 % v treťom štvrťroku. Informoval o tom Štatistický úrad SR, ktorý tak potvrdil svoj rýchly odhad vývoja hrubého domáceho produktu z polovice februára. V medzikvartálnom porovnaní sa podľa štatistikov v štvrtom kvartáli oproti tretiemu objem hrubého domáceho produktu po sezónnom očistení zvýšil reálne o 0,9 %. Za celý rok 2010 hrubý domáci produkt krajiny medziročne stúpol v stálych cenách o 4 %.
„Hlavnou vývojovou tendenciou slovenskej ekonomiky v roku 2010 bolo spomaľovanie dynamiky ekonomického rastu. Vyplýva to z medziročných prírastkov tvorby reálneho hrubého domáceho produktu, ktoré sa v jednotlivých štvrťrokoch postupne znižovali,“ konštatuje Štatistický úrad SR. V prvom štvrťroku minulého roka totiž ešte ekonomika rástla o 4,7 % a v druhom o 4,2 %. V absolútnom vyjadrení dosiahol objem produkcie slovenského hospodárstva v poslednom štvrťroku vlaňajška 17,02 mld. eur a v bežných cenách medziročne vzrástol o 4,5 %.
Hlavným motorom rastu v poslednom štvrťroku minulého roku tak boli podľa analytikov investície a čistý export. Určitým prekvapením však podľa analytika UniCredit Bank Vladimíra Zlackého bol pozitívny rast spotreby domácností, ktorá medziročne v štvrtom štvrťroku stúpla o 0,5 %. Ako doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, pozitívnym signálom bolo aj zrýchlenie rastu investícií na vyše 10 % v poslednom štvrťroku.
V konečnom dôsledku by však slovenské hospodárstvo malo v tomto roku podľa Zlackého ešte spomaľovať. „Najnovšie čísla o tvorbe HDP na Slovensku naznačujú dynamiku určitého spomaľovania rastu ekonomiky. Naďalej očakávame, že v tomto roku by mal rast poklesnúť na 3,1 % najmä kvôli vládnemu balíčku úsporných opatrení, ale aj vplyvu zvýšených cien energií a potravín na príjmovú situáciu domácností,“ konštatoval. Slovenská sporiteľňa je naopak optimistickejšia a očakáva v tomto roku rast na úrovni 4 %. „Medzi hlavné neistoty aj naďalej patrí tempo rastu v eurozóne a dopad fiškálnej konsolidácie,“ dodala Valachyová.
Za celý rok 2010 sa na Slovensku vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 65,906 mld. eur. V porovnaní s rokom 2009 vzrástol v bežných cenách o 4,5 %. „Ekonomický rast v roku 2010 bol ovplyvnený na strane použitia hlavne zvýšením zahraničného dopytu,“ konštatuje Štatistický úrad SR. Objem vývozu výrobkov a služieb medziročne vzrástol o 16,4 %. Vyššia o 14,9 % bola aj hodnota dovozu výrobkov a služieb.
K rastu domáceho dopytu o 2,4 % prispeli s výnimkou konečnej spotreby domácností, ktorá poklesla o 0,3 %, všetky ostatné zložky. Konečná spotreba verejnej správy sa zvýšila o 0,1 %, konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 2,3 % a tvorba hrubého kapitálu o 12,9 %, pri raste tvorby hrubého fixného kapitálu o 3,6 %.
Slovensko sa tak už po roku otriaslo z krízového poklesu hospodárstva z roku 2009. Vtedy po období vysokých ekonomických rastov totiž zažilo pravý opak. V dôsledku svetovej hospodárskej krízy a rapídneho poklesu zahraničného dopytu totiž otvorená ekonomika krajiny vykazovala rekordné medziročné prepady hrubého domáceho produktu. Kým v roku 2008 hospodárstvo Slovenska ešte medziročne stúplo o viac ako 6 %, v roku 2009 hrubý domáci produkt medziročne klesal vo všetkých kvartáloch a celkovo poklesol o 4,7 %.
Na predkrízové maximum by sa mala slovenská ekonomika podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií dostať už v prvom štvrťroku tohto roka.
Zahraničie postupne stráca hlavný vplyv na rast ekonomiky
Zahraničný dopyt, ktorý bol hlavným ťahúňom slovenskej ekonomiky, postupne stráca na svojej sile. Podľa generálneho riaditeľa sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu (ŠÚ) SR Františka Bernadiča je v minuloročnom vývoji slovenskej ekonomiky možné pozorovať do istej miery zaujímavý fenomén, že čistý export prestáva byť výlučným ťahúňom dynamiky rastu hrubého domáceho produktu (HDP). „Relatívne výrazný rast investícií spôsobuje de facto to, že akoby žezlo ťahúňa slovenskej ekonomiky, meranej rastom reálneho HDP, na seba začal postupne preberať domáci dopyt,“ uviedol na štvrtkovej tlačovej besede Bernadič.
Dynamika rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky sa v priebehu minulého roka spomaľovala. Kým v prvom štvrťroku HDP Slovenska vzrástol o 4,7 %, v štvrtom štvrťroku to už bolo o 3,5 %. Spomalenie dynamiky rastu reálnej ekonomiky tak bolo podľa Františka Bernadiča v druhom polroku výraznejšie. Hlavným dôvodom takéhoto vývoja bol výrazný pokles príspevku čistého exportu k rastu HDP z priemerne 3,8 % v prvom polroku na 0,6 % v druhom polroku. „Brzdiaci vplyv tohto poklesu na rast objemu HDP bol silnejší ako vplyv ožívajúceho investičného dopytu,“ uviedol Bernadič s tým, že to išlo primárne na vrub zhoršenia vývoja obchodnej bilancie.
Za celý minulý rok slovenská ekonomika vzrástla v stálych cenách o 4 %. Vlaňajší ekonomický rast bol podľa Štatistického úradu SR ovplyvnený na strane použitia hlavne zvýšením zahraničného dopytu. Objem vývozu výrobkov a služieb medziročne vzrástol o 16,4 % a vyššia o 14,9 % bola aj hodnota dovozu výrobkov a služieb. Domáci dopyt vlani vzrástol o 2,4 %.
Rast HDP podľa Infostatu v prvom polroku spomalí na 3,2 %
Hospodárstvo Slovenska by malo v prvom polroku tohto roka medziročne stúpnuť o 3,2 %. Prognózuje to inštitút Infostat, ktorý je príspevkovou organizáciou zriadenou Štatistickým úradom SR. Znamenalo by to ďalšie spomalenie tempa hospodárskeho rastu, ktorý za celý minulý rok dosiahol 4 % a v samotnom štvrtom kvartáli 3,5 percenta.
Infostatom načrtnutý scenár podľa riaditeľa sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu SR Frangiška Bernadiča predpokladá, že nenastanú žiadne dramatické zmeny vo vývoji ekonomiky. „Čo sa dá s istotou, myslím, povedať je to, že výdavky na konečnú spotrebu verejnej správy budú klesať, pretože to je v súlade s programom vlády šetriť verejné financie,“ povedal Bernadič na štvrtkovej tlačovej konferencii.
Otvorenou otázkou podľa neho zostáva to, ako sa bude vyvíjať čistý export a ako zamiešajú karty zásoby. „Za predpokladu, že sa nič mimoriadne nestane, ja osobne sa domnievam, že tá prognóza Infostatu je reálna,“ dodal Bernadič.
Infostat okrem 3,2-percentného rastu hrubého domáceho produktu v prvom polroku tohto roka predpokladá minimálny rast zamestnanosti o 0,2 % a rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva o 3,2 %. Reálna mzda by však kvôli 3,4-percentnej prognózovanej inflácii mala, naopak, mierne klesnúť o 0,2 %.