Rok 1924 bol v Československu obdobím, keď sa mladý štát snažil upevniť svoje základy a zlepšiť životné podmienky svojich obyvateľov.
Slovenské mestá začali pociťovať výhody modernizácie, no na vidieku boli tradície a zvyky stále hlboko zakorenené v každodennom živote. Vianočné sviatky vtedy mali iný charakter – boli menej komerčné, no o to viac prepojené so zvykmi, poverami a symbolikou.
Ako tieto sviatky prebiehali, čo ich odlišovalo od tých dnešných a čo sa ani za 100 rokov vôbec nezmenilo nám prezradila etnologička Katarína Nádaská. Porozprávala nám nielen o tradičných jedlách a zvykoch, ale aj o tom, ako vianočné sviatky ovplyvňovali rozvoj nového štátu a aké miesto v nich mala propaganda.
Spoločenské pomery v Československu v roku 1924
Rok 1924 bol pre mnohých obdobím, keď sa spoločnosť pomaly spamätávala z prvej svetovej vojny. Na Slovensku sa začínal rozvoj, a hoci chudoba bola stále prítomná, ľudia pociťovali zlepšenie životných podmienok.
Vianočný stromček nebol ešte začiatkom minulého storočia na Spiši samozrejmosťou, na dedinách mali ľudia polazník – VIDEO
Československo bolo v tom čase už niekoľko rokov stabilnou parlamentnou demokraciou s prezidentom, parlamentom a najvyšším súdom. Slovenské ženy patrili medzi prvé v Európe, ktoré získali volebné právo a mali možnosť študovať na novozaloženej Univerzite Komenského.
Na Slovensku sa rozvíjala infraštruktúra – budovali sa nové cesty a železnice, priemysel postupne dobiehal české regióny. V kultúre dominovalo Slovenské národné divadlo, kde sa hrávali predstavenia v slovenčine, češtine, maďarčine a nemčine, čo odrážalo jazykovú rôznorodosť krajiny.
Vianoce sa stávajú bohatšími
V mestách sa začala tradícia stavania „vianočných stromov republiky“. V Bratislave bol tento strom postavený pred Národným divadlom a bol ozdobený elektrickými svetlami, čo bolo novinkou spojenou s elektrifikáciou Slovenska. Stromy boli osvetlené aj v ďalších väčších mestách, ako Košice a Žilina. Elektrifikácia postupne prenikala aj na vidiek, hoci oveľa pomalšie.
Nádielka “od Ježiška” pod stromčekom bola štedrejšia, keďže ekonomická situácia sa po skončení Veľkej vojny zlepšila a ľudia mali viac peňazí. Deti dostávali praktické aj zábavné darčeky, ako knihy, pastelky, školské pomôcky (tabuľky a griflíky), spoločenské hry, športové potreby (sánky, lyže, korčule) či bábiky a futbalové lopty.
Tradičné vianočné zvyky v minulosti
V minulosti boli Vianoce spojené s množstvom zvykov a povier, ktoré mali symbolický význam a odrážali spôsob života ľudí v danom období. Napríklad na Štedrý deň sa verilo, že sa z domu nesmie nič požičiavať – či už potraviny, alebo predmety. Ľudia sa obávali, že by sa tieto veci mohli vrátiť „počarované“.
Tiež bolo zvykom, že skoro ráno na Štedrý deň prišli muži do domu zaželať požehnané sviatky. To bolo považované za dobré znamenie. Naopak, nebolo žiadúce, aby sa prvými návštevníkmi v ten deň stali ženy, pretože to prinášalo smolu.
Viete, v ktoré dni počas Vianoc nenakúpite? Prinášame prehľad dní, ako budú otvorené obchody a všetky služby
Pri upratovaní, ak sa smeti odniesli k dverám suseda, verilo sa, že sa tým rodina zbaví bĺch na celý rok. Keď už bola rodina hotová s varením a pečením, začali sa prípravy na štedrú večeru. Pod vianočný stromček sa položila malá otiepka sena, okolo stola sa rozložila slama a do kúta izby sa umiestnil snop ovsa. Tieto symboly mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom roku.
Na východnom Slovensku bol ešte v roku 1924 zachovaný zvyk, že rodina po štedrej večeri spala na zemi na slame. Tento zvyk mal pripomínať, že Ježiš Kristus sa narodil v maštali na slame.
Aj štedrá večera sa za 100 rokov zmenila
Na vidieku sa Štedrá večera niesla v duchu tradičných zvykov a symboliky. Stôl sa prikryl čistým, novým obrusom, pod ktorý sa kládlo obilie na znak hojnosti. Na stole nechýbali oplátky – tie si už gazdiná pripravovala sama a každý si z nich odlomil kúsok pred jedlom.
Jedlá na vidieku zahŕňali rôzne druhy polievok: kapustovú, hubovú, mliečnu alebo fazuľovú. Z hlavného jedla sa podávali bobáľky (opekance) s makom, ryža, varená alebo pečená ryba, a kaše – kukuričná, krupicová či ryžová.
Na východnom Slovensku boli súčasťou večere aj pirohy – buď sladké s lekvárom, alebo slané so zemiakmi. Po večeri často prichádzali koledníci, ktorí spievali vianočné piesne pod oknami domov. Tento zvyk na vidieku pretrval až do druhej svetovej vojny.
Koláče na štedrovečernom stole
Na vidieku sa piekli kysnuté koláče – makovníky, tvarohovníky a orechovníky, ktoré mali vydržať celé sviatky. Medovníky sa pripravovali už na začiatku adventu a slúžili nielen ako pochúťka, ale aj ako ozdoba na stromček.
Typickou pochúťkou bolo sušené ovocie – slivky, jablká a hrušky, ktoré si ľudia pripravovali vo veľkom množstve. Deti si ich obľúbili ako jednoduchú a zdravú náhradu sladkostí.
Mestskí “páni” si dopriali aj medvedie labky
V mestách sa začali objavovať modernizované zvyky. Pod obrus sa namiesto obilia kládli šupiny z kapra alebo peniaze, ktoré si ľudia uchovávali v peňaženkách pre finančnú hojnosť.
Pečenie koláčov bolo rozmanitejšie – objavovali sa vianočky, bábovky a prvé druhy drobného pečiva, ako grilážky, kokosové pusinky či medvedie labky.
Propaganda počas Vianoc v roku 1924
V roku 1924 ešte nebola vianočná propaganda výrazným prvkom sviatočných osláv. Československo bolo mladým unitárnym štátom a vianočné sviatky sa často využívali na zdôraznenie významu vzniku republiky. V mestách sa organizovali „Vianočné stromy republiky“, čo boli veľké verejné vianočné stromčeky symbolizujúce jednotu a nový začiatok pre obyvateľov Československa.
Ako si urobiť Vianoce bez stresu? Psychologička radí, ako zvládnuť rodinné konflikty a sviatočný chaos
Na vidieku sa tento politický rozmer prejavoval len mierne, najmä prostredníctvom článkov v tlači, ktoré oslavovali výhody republiky. Tieto texty mali často jemne propagandistický tón a zdôrazňovali, že ľudia žijú lepšie ako počas Rakúsko-Uhorska.
Tvrdá systémová propaganda prišla až neskôr
Systémová propaganda, akú poznáme z neskorších období, prišla až v 30. rokoch, keď nacistické Nemecko a Sovietsky zväz využívali sviatky na šírenie ideológií. Na Slovensku sa takéto vplyvy objavili až neskôr.
Vianoce roku 1924 tak predstavovali predovšetkým oslavu pokoja a jednoty v novovzniknutom štáte s dôrazom na národné hodnoty a nový začiatok pre obyvateľov Československa.
Aké sú najväčšie rozdiely medzi Vianocami v roku 1924 a dnes?
Betlehem ako symbol Vianoc
Vianoce mali v roku 1924 hlbší duchovný charakter, keďže ich podstata spočívala najmä v oslave narodenia Ježiša Krista. Betlehem bol symbolom Vianoc, nie vianočný stromček, ktorý sa v tom čase ešte len dostával do popredia. Každá rodina mala svoj vlastný Betlehem, ktorý si vážila a často si ho generácie odovzdávali. Betlehemy boli rôzne – drevené, voskové či papierové a ich výroba i starostlivosť o ne patrili k významným tradíciám.
Vianočný stromček ako novinka
V roku 1924 už stromčeky boli súčasťou Vianoc, ale skôr ako novinka. Deti si v tom čase neprajú darčeky pod stromčekom, ale stromček samotný. Stromček sa považoval za darček a jeho zdobenie bolo jednoduché, často pozostávalo zo slamených ozdôb.
Zmeny vo výzdobe
Zdobenie domácností sa od roku 1924 výrazne zmenilo. Zatiaľ čo v tom čase bol novinkou strom republiky s prvými elektrickými žiarovkami, dnes sú Vianoce charakteristické prezdobenými stromčekmi, svetelnými dekoráciami, blikajúcimi reťazami a osvetlenými domami, čo je fenomén posledných desaťročí.
Posolstvo Vianoc sa nezmenilo
Dnešné Vianoce sú často spojené so stresom, najmä pre ženy, ktoré popri práci zabezpečujú, aby bolo všetko dokonale pripravené – upratané, navarené a darčeky nakúpené. Tento tlak môže zatieniť pokoj a pohodu, ktoré by mali byť základom Vianoc. Čo však zostáva nemenné, je snaha rodín stretnúť sa a stráviť drahocenný čas spolu.