NITRA 29. mája (WebNoviny.sk) – Polodrahokamy, šperky, ale aj nádoby zo vzácneho skla a ďalšie nálezy sa podarilo nájsť slovenským archeológom počas tohtoročnej výskumnej misie v Kuvajte. Zanechala ich tu starokresťanská komunita nestoriánov, ktorá dnešný ostrov Failaka v Perzskom zálive obývala vo včasnom stredoveku.
Preskúmali komplex stavieb
Vedci z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre v spolupráci s Kuvajtským národným múzeom podrobne preskúmali ohradený komplex stavieb s veľkou obytnou budovou a viacerými hospodárskymi objektmi.
Na mieste výstavby v Nitre našli v jamách ľudskú kostru aj lebku bez tela
Takýchto stavieb sa v osade Al Qusur zo 7. – 8. storočia nachádza viac ako 140. Hospodárske jednotky slúžili nielen na bývanie, ale dávni obyvatelia tu chovali aj dobytok, uchovávali a spracovávali obilie z okolitých polí a venovali sa remeslám – okrem iného aj štiepaniu a opracovávaniu polodrahokamov.
Objavili staré ametysty
„V komplexe sa zachovala rozsiahla kolekcia surových polodrahokamov, prevažne ametystov, ktoré pochádzajú pravdepodobne zo Srí Lanky a sú dokladom diaľkového obchodu. Zodpovedá to dobovým charakteristikám komunity nestoriánskych kresťanov, ktorí boli misionármi a šírili kresťanskú vieru ďalej na východ do Indie, Číny, ale zároveň boli aj obchodníkmi a zručnými remeselníkmi, venovali sa tiež lovu a distribúcii perál,“ povedal pre agentúru SITA vedúci terénneho výskumu v Kuvajte Karol Pieta.
Archeológovia našli päť kilogramov suroviny, ktorú nestoriáni ďalej opracúvali a používali na výrobu šperkov. Ametysty boli v tej dobe vyhľadávaným artiklom.
Pod Trenčianskym hradom objavili stáročnú vidličku, vzácny nález je zatiaľ do istej miery záhadou
„Osádzali sa do šperkov, ich brúsenie do korálikov sa stalo módnym hitom. Vďaka obchodu, ktorý prúdil z východu na západ, sa dostávali aj hlboko do Európy,“ priblížil Pieta.
V 7. storočí sa už v oblasti Perzského zálivu rozmáhal islam, no zároveň tu ešte žili aj kresťanské komunity. Dnes púštny ostrov Failaka bol v tom období zelený.
V krajine pôsobia od roku 2004
Slovenskí archeológovia pôsobia v Kuvajte s prestávkami od roku 2004. Počas tohtoročnej výskumnej sezóny našli veľké množstvo keramiky, zdobené sklené nádoby a poháre zo vzácneho sýrskeho alebo egyptského skla, rôzne ozdoby, predmety dennej potreby a tiež kosti zvierat, ktorých vek sa dá presne určiť pomocou rádiokarbónovej metódy.
Archeológovia objavili staroveký prístav, cez ktorý prevážali kamene na stavbu chrámov v Egypte
„Veľkým problémom doterajších výskumov v oblasti Perzského zálivu bol nedostatok presných časových údajov. Práve naše výskumy z posledných rokov poskytli viacero presných údajov a vieme, že sa pohybujeme v čase od prvej polovice 7. do druhej polovice 8. storočia,“ uviedol riaditeľ Archeologického ústavu v Nitre a vedúci kuvajtsko-slovenskej misie Matej Ruttkay. Nálezy slovenských archeológov pomôžu chronológii celého Perzského zálivu.
Záhadou sú chýbajúce ľudské pozostatky
S pomocou dronov a geodetických meraní sa vedcom tento rok podarilo zmapovať celú včasnostredovekú osadu a objaviť aj doteraz neznáme stavby. Vyzbierali celý rad nálezov, ktoré sa nachádzali na povrchu.
Tým ich zachránili pred zničením, keďže priamo na archeologických náleziskách sa pasú ťavy a miestni obyvatelia sa po ostrove s obľubou preháňajú na terénnych autách. Vďaka tohtoročným špecifickým klimatickým pomerom – vlhkej zime – sa takmer púštny ostrov zazelenal porastom.
„Podrobný prieskum ukázal, že vďaka takzvaným vegetačným príznakom možno zaniknuté objekty identifikovať na základe červenkastého sfarbenia. Aj vďaka tomu a v kombinácii s terénnou fotogrametriou sa podarilo skompletizovať pôvodný vzhľad centrálnej a východnej časti osady a zistiť viaceré doteraz neznáme dvorce,“ doplnil Ruttkay.
V strede osídlenej plochy sa nachádzajú dva kostoly a kláštor. Záhadou zostáva, kde obyvatelia v tej dobe pochovávali svojich zosnulých, pretože s výnimkou pozostatkov jednej osoby pochovanej v kostole sa žiadne ľudské pozostatky nenašli.
