Ruská federácia v posledných dňoch pri hraniciach s Ukrajinou rozbehla mimoriadne veľké vojenské cvičenia, na ktorých sa zúčastňujú desaťtisíce vojakov a rôzne druhy vojenskej techniky.
Západné krajiny na čele so Spojeným kráľovstvom hovoria o možnom vojnovom konflikte medzi Moskvou a Kyjevom.
Slovenskí europoslanci oslovení agentúrou SITA sú znepokojení, no aj tieto manévre ruského lídra Vladimira Putina považujú skôr za provokáciu.
Podkopávanie mieru a stability
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EPP) tvrdí, že Rusko dlhodobo podkopáva medzinárodné dohody, právo a normy a zároveň stabilitu a mier v Európe.
Má na to používať rôzne nástroje, cez ktoré tlačí nielen na Ukrajinu, ale aj na ďalšie krajiny bývalého Sovietskeho zväzu.
„So znepokojením sledujem koncentráciu 92-tisíc ruských vojakov a vojenskej techniky na hraniciach s Ukrajinou, ale aj netransparentné vojenské cvičenia organizované Kremľom pri západných hraniciach Ruska,“ uviedla Lexmann.
Dodala, že ďalšia forma destabilizácie Európskej únie a Európy sa deje aj z Bieloruska.
Možno ide o politické prežitie
Michal Šimečka (PS/RE) sa domnieva, že ruský prezident Vladimir Putin sa snaží dostať pod tlak prezidenta Ukrajiny Volodimira Zelenského, ktorý sa odmieta vzdať regiónov na Donbase.
Nemyslí si však, že rozpútanie ďalšieho vojenského konfliktu či obsadenie ďalšieho územia Ukrajiny je skutočne v Ruskom záujme.
„Nezvyčajným pohybom vojsk sa už Putin viackrát pokúsil vylepšiť si vyjednávaciu pozíciu pri rokovaniach s inými veľmocami, naposledy tomu bolo v apríli,“ tvrdí.
Dodáva, že pre klesajúce preferencie Putina môže manévre robiť aj preto, aby si zabezpečil „politické prežitie“.
Napätie môže eskalovať
Podľa Roberta Hajšela (Smer-SD/S/D) sa od pripojenia Krymu k Rusku vzťahy Moskvy s Ukrajinou, Európskou úniou (EÚ) a NATO veľmi zhoršili.
EÚ dokonca zaviedlo voči Rusku sankcie, podľa Hajšela je preto pochopiteľné, že odpoveď Ruska na tieto kroky nebola empatická. Napriek tomu sa obáva eskalácie napätia.
„Najväčšie obavy mám z toho, že už ani nedochádza k rokovaniam na najvyššej úrovni medzi Bruselom a Moskvou. Napriek tomu dúfam, že nám zatiaľ nehrozí vojnový konflikt,“ povedal s tým, že obe strany musia urobiť všetko pre uvoľnenie napätia.
Rusko nie je dobrým partnerom
Podľa Eugena Jurzycu (SaS/ECR) si Putin zvyšovaním napätia na hraniciach s Ukrajinou svoj hlavný problém nevyrieši.
Jeho hlavným problémom je, že ruská ekonomika je založená na prírodných zdrojoch a nie na trhových princípoch.
Europoslanec Martin Hojsík (PS/RE) nepovažuje správanie sa Ruska v poslednom čase za nič nové či prekvapivé a konštatuje, že Putinove Rusko nie je dobrým partnerom pre Európu už veľa rokov.
„Kremeľ úmyselne destabilizuje politickú situáciu v Európe a snaží sa poškodzovať naše záujmy,“ zdôraznil.
Putin nedokáže riešiť problémy ľudí
Putin podľa Hojsíka nedokáže riešiť problémy ľudí v Rusku, ich zlú ekonomickú, sociálnu a zdravotnú situáciu. Namiesto toho ponúka nacionalizmus, mýty a presmerovanie pozornosti.
Putin a ním ovládaný štát tak len dokazuje, že je slabý a neschopný riešiť skutočné problémy dnešného Ruska.
Ivan Štefanec (KDH/EPP) konštatuje, že Rusko len pokračuje vo svojej politike provokácií. Putin podľa neho chce, okrem iného, prekryť zlú pandemickú situáciu a pokles svojej popularity.
„Podstatnú vinu na ochladení vzťahov nesie Moskva. Rozpútaním vojny na východe Ukrajiny, intervenciou v Sýrii a prenasledovaním oponentov,“ uzavrel.