BRATISLAVA 21. augusta (WebNoviny.sk) – Slováci a Česi si dnes pripomínajú 48. výročie okupácie Československa vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky.
Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
Žiadna brutalita nedokáže trvalo zastaviť túžbu po slobode
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Dvadsiatehoprvého augusta 1968 nám sovietsky brat Brežnev ukázal, že ako malá krajina nemáme právo si sami povedať, ktorou cestou sa chceme vybrať. Viac ako 500-tisíc vojakov, 5 000 tankov ukázalo, že slobodu dokáže hrubá sila potlačiť. Ale žiadna brutalita nedokáže trvalo zastaviť túžbu po slobode. Na facebooku to uviedol prezident Andrej Kiska. „Uctime si dnes pamiatku 72 mŕtvych, ktorí pri okupácii zahynuli a poďakujme všetkým tým, ktorí obetovali svoje životy za návrat slobody,“ vyzval prezident.
Musíme sa poučiť z chýb minulosti
Na výročie vpádu vojsk armádou Varšavskej zmluvy zareagovala aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Podľa nej táto udalosť zostáva v pamäti „ako živá a silná spomienka na brutálnu vojenskú silu, ktorá potlačila smerovanie spoločnosti k väčšej slobode„. Šéfka rezortu spravodlivosti vyjadrila tiež rešpekt a úctu tým, ktorí za svoje vtedajšie postoje trpeli a za svoj sen o slobode zaplatili najvyššiu cenu. „Žiadne totalitné režimy, ani minulé, ani existujúce a ani tie budúce nefungujú bez obetí, čo je dôležité poznanie, aby sme sa poučili z chýb minulosti a nie z chýb vlastných,“ dodala.
