BRATISLAVA 7. februára (WebNoviny.sk) – Demografická kríza, ale aj napríklad úbytok mozgov, sú jedny z najčastejších dôvodov, pre ktoré štáty nastavujú zodpovedné imigračné či integračné politiky.
Ako však pre agentúru SITA uviedla predsedníčka Ligy za ľudské práva (HRL) Zuzana Števulová, na Slovensku podľa nej takáto politika chýba. „Máme síce na papieri Migračnú politiku s výhľadom do roku 2020, tá sa však v praxi nerealizuje. Štát robí len veľmi málo opatrení na to, aby k nám prilákal cudzincov, ktorých náš pracovný trh potrebuje,“ vysvetlila.
Migračná politika hovorí podľa nej napríklad aj o tom, že Slovensko sa bude zapájať do presídľovacích a relokačných programov, avšak v rámci súčasnej krízy sme zapojenie sa do týchto mechanizmov odmietli.
„Slovensko mohlo profitovať aj z utečeneckej krízy. V prípade ľudí zo Sýrie ide o krajinu, kde životný štýl a úroveň vzdelania neboli také odlišné od toho, čo poznáme my a v súčasnosti emigruje najmä stredná a vyššia vrstva, čo dáva predpoklady pre ich úspešnú integráciu za predpokladu, že integračná politika je správne nastavená,“ priblížila predsedníčka Ligy za ľudské práva.
Silným argumentom na prijatie utečencov je aj demografia
Slovensko by tak mohlo podľa nej benefitovať aj z prijatia utečencov, kultúrne, sociálne, ale aj ekonomicky, no „na to by sme ale naozaj potrebovali prijať väčší počet utečencov, 149 ľudí z Iraku, aj keď je to pekné gesto, je žalostne málo.“
„Z môjho pohľadu, múdry a zodpovedný štát sa snaží realizovať viacero opatrení naraz – zlepšuje školstvo, zdravotníctvo a služby, aby motivoval ľudí zostávať v krajine, no zároveň nastavuje a riadi legálnu migráciu tak, aby do krajiny lákal cudzincov, ktorí prinášajú inovácie, kapitál alebo pracovnú silu,“ uviedla Števulová pre agentúru SITA.
Je totiž podľa nej ilúziou myslieť si, že ak sa nám podarí zlepšiť školstvo, tak mladí ľudia prestanú zo Slovenska odchádzať. „Všade na svete, aj vo vyspelých krajinách dochádza k odlevu mozgov, ale tieto krajiny to vedia nahradiť príchodom ľudí zo zahraničia. Všetky relevantné výskumy potvrdzujú prínosy migrácie v oblasti práce a podnikania, vedy a výskumu,“ vysvetlila.
Ako ďalej pokračovala, treba tiež poukázať na to, že už v súčasnosti firmy nemôžu zohnať zamestnancov, pretože nezamestnaní na našom trhu buď nemajú dostatočnú kvalifikáciu alebo majú iné dôvody, pre ktoré sa nemôžu zamestnať. Potrebujeme teda podľa nej pracovnú migráciu. Predpisy v tejto oblasti sú však veľmi prísne a veľmi byrokratické, čo ľudí od príchodu k nám odrádza, a to platí aj pre vedcov a výskumníkov zo zahraničia, ktorí radšej idú inde.
„Samozrejme, demografia je tiež veľmi silný argument, stačí si len predstaviť situáciu, keď počet dôchodcov bude vyšší ako počet pracujúcich, čo sa odrazí nielen na penzijnom systéme, ale aj na praktických veciach – napríklad budeme potrebovať, aby sa niekto postaral o našich rodičov v dôchodcovskom veku, čiže trend opatrovateliek zo zahraničia príde aj k nám,“ priblížila predsedníčka HRL s tým, že by mohla uviesť aj ďalšie množstvo príkladov.
Téma utečencov a migrácie dlhodobo trpí absenciou odborníkov
V súčasnosti však na začiatok podľa Zuzany Števulovej treba vyriešiť základný problém, a tým je inštitucionálne ukotvenie témy migrácie a integrácie. Téma utečencov a migrácie vo všeobecnosti dlhodobo trpí absenciou odborníkov na strane vlády a akejkoľvek vízie v tejto oblasti, zdôraznila.
„Dlhodobo to bolo téma, ktorej sa nikto nechcel chytiť. Ide o prierezovú tému, ktorá je v súčasnosti najviac ukotvená na ministerstve vnútra, kde sa ale rieši najmä bezpečnostná otázka. Na ďalšie veci, ako je manažment legálnej ekonomickej migrácie, zodpovedná imigračná a azylová politika a opatrenia v oblasti integrácie cudzincov, sa dáva len malý dôraz,“ pripomenula.
Súvisí to podľa nej s tým, že v štáte nemáme inštitúciu, ktorá by sa migráciou zaoberala prierezovo, keďže migračný úrad rieši len žiadosti o azyl. „Mal by sa teda po správnosti volať azylový úrad,“ myslí si. Zodpovedná migračná, azylová a integračná politika by mala byť jednou z priorít nasledujúcej vlády, pretože tieto témy tu budú dlhodobo, ide o celoeurópske témy a treba zmeniť ich inštitucionálne a odborné ukotvenie v rámci štátu, uviedla pre agentúru SITA.
Podľa údajov OSN má mať totiž Slovensko v roku 2100 populáciu približne 3 732 000 a podľa Eurostatu nás v roku 2080 bude 3 868 000. Slovenský Infostat vo svojej Prognóze populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060 z roku 2013 uvádza, že v roku 2060 sa počet obyvateľov môže pohybovať v intervale od 4 848 000 do 5 906 000 osôb. Zároveň konštatuje, že „rozhodujúci pre vývoj budúceho počtu obyvateľov bude vývoj pôrodnosti a hlavne migrácie“.