Slovensko dáva na mzdy zamestnancov štátu najviac v rámci krajín Vyšehradskej štvorky (V4), a tiež viac ako priemer Európskej únie (EÚ). Upozornil na to analytik INESS Radovan Ďurana, podľa ktorého súčasný proces vyjednávania o zvyšovaní platov zamestnancov štátu treba vnímať aj v kontexte medzinárodného porovnania.
Neustály rast zamestnancov
Slovensko vydáva na platy najviac v celej V4, a to nielen ako podiel na celkových výdavkoch verejnej správy, ale aj ako podiel na HDP. V týchto porovnaniach dávame viac aj ako je priemer EÚ.
KOZ vyhlasuje štrajkovú pohotovosť pre zamestnancov štátneho a verejného sektora, žiada valorizáciu platov (video)
„Ešte v roku 2015 predstavovali platy verejných zamestnancov 8,9 % slovenského HDP a zhltli 19,5 % verejných výdavkov. Minulý rok to už bolo 11 % HDP a 23 % verejných výdavkov. Tento vývoj a postavenie Slovenska nie je prekvapením,“ vyhlásil Radovan Ďurana s tým, že počet zamestnancov verejnej správy za posledných 10 rokov neustále rastie, pribudlo 47-tisíc zamestnancov, čo je nárast o 10,5 %.
Rast priemernej mzdy
Ako analytik ďalej uvádza, to sa, pochopiteľne, prejavilo aj v raste celkových nákladov na mzdy zamestnancov štátu, ktoré sa v uvedenom období zdvojnásobili. Príčiny tohto vývoja sú podľa jeho slov stále tie isté, a to neefektívna digitalizácia, skostnatenosť a neefektívny manažment verejného sektora a predovšetkým množstvo zbytočných úloh, ktoré zamestnanci verejného sektora musia vykonávať.
Kamenický má pre odborárov z KOZ jasný odkaz, ministerstvo financií stojí pred nutnosťou bezprecedentnej konsolidácie
Rast výdavkov na mzdy sa prejavil aj v silnejšom raste priemernej mzdy vo verejnom sektore ako v súkromnom sektore. Podľa odhadov makrovýboru Ministerstva financií SR by mala byť priemerná mzda v tomto roku vo verejnom sektore vyššia o 279 eur (19 %) než v súkromnom sektore.
Udržateľnosť verejných financií
„Požiadavka odborov na zvyšovanie platov predstavuje podľa ich odhadu 1,5 miliardy eur, išlo by o medziročné zvýšenie mzdových výdavkov o 11 %. Nárast výdavkov na mzdy nie je v kontexte uplynulého zvyšovania platov, poklesu rastu inflácie, medzinárodného porovnania a predovšetkým rekordného deficitu verejných financií ospravedlniteľný,“ vyhlásil Ďurana.
Vyššie opatrovateľské príplatky a nový režim odľahčovacej služby. Erik Tomáš predstavil reformu sociálnych služieb (video)
Pre udržateľnosť verejných financií, ale aj kvalitu verejných služieb je podľa odborníka potrebné pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov štátu, a to predovšetkým pomocou znižovania množstva činností, ktoré tento sektor vykonáva. Získané úspory by sa následne mohli použiť na znižovanie deficitu štátu, čiastočne na selektívne zvyšovanie miezd vo verejnej správe, napríklad tabuľkové mzdy pod úrovňou minimálnej mzdy.
Najvhodnejší čas na prepúšťanie
„Vládny návrh na poskytnutie jednorazového 500-eurového príspevku by predstavoval v budúcom roku dodatočné náklady 200 až 250 miliónov eur. Je to výrazne menej nákladné riešenie ako požiadavka odborárov, a jeho financovanie by bolo možné pri znížení počtu zamestnancov štátu o 1,4 %. Vzhľadom na nedostatok zamestnancov na trhu práce a nízku mieru nezamestnanosti nebol nikdy lepší čas na prepúšťanie vo verejnom sektore ako teraz,“ pokračuje analytik Ďurana.
Práca namiesto dávok je nesystémové opatrenie a podľa odborárov nebude motivovať ľudí k zamestnaniu (video)
Najhorším prístupom k riešeniu súčasného sporu o platy by podľa jeho slov bolo zvyšovanie platov financované zvyšovaním daní. Väčšinu dodatočného daňového bremena by tak musel zaplatiť súkromný sektor, čím by sa spomalil rast ekonomiky a rozdiel v platoch súkromného a verejného sektora vy sa ešte zvýšil. Daňoví poplatníci by museli viac prispievať na nízko efektívne verejné služby.
