BRATISLAVA 16. februára (WebNoviny.sk) – Vo štvrtok sa začala osemmesačná simulovaná misia na Mars, vedená a financovaná americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) v spolupráci s Havajskou Univerzitou. Na projekte sa zúčastní aj slovenská vedkyňa Michaela Musilová, ktorú vybrali spomedzi niekoľko tisíc uchádzačov. Misia potrvá do 14. októbra.
Výber uchádzačov trval 15 mesiacov a v medzinárodnej posádke budú len štyria členovia. Misia sa bude konať 2 500 metrov nad morom, na sopke Mauna Loa na Havajských ostrovoch. Počas celej misie budú „astronauti“ uzatvorení v dóme s priemerom jedenásť metrov. Vonku, v simulovanom marťanskom teréne sa budú môcť pohybovať len v špeciálnych skafandroch.
Na misiu poputujú aj slovenské experimenty a technológie, medzi nimi aj rover, ktorý bol kompletne vyvinutý na Slovensku. Musilová, ako vedúca výskumu misie, plánuje robiť množstvo vedeckých experimentov, vzdelávacích a popularizačných aktivít spojených so Slovenskom.
Šiesta misia na Mars
Je to v poradí šiesta simulovaná misia na Mars vedená NASA. Tieto misie sú najdokonalejšími simuláciami života a práce na Marse. Snažia sa do najlepšej možnej miery napodobniť problémy, ktorým budú musieť ľudia čeliť na červenej planéte.
Počas misie budú simulovať všetko od prežitia až po výskum. Budúce spiatočné misie na Mars budú trvať približne dva roky, z čoho by cesta trvala v priemere osem mesiacov každým smerom a samotný pobyt na Marse by tiež trval osem mesiacov. Práve preto má táto simulovaná misia rovnakú dĺžku trvania.
Na rozdiel od iných simulovaných misií, sa týchto šesť misií NASA sústreďuje najmä na testovanie psychologických aspektov života v dlhodobo uzavretom priestore bez súkromia. Doteraz totiž nevedia dobre odhadnúť, či ľudia dokážu prežiť taký dlhý čas odlúčení od rodiny a priateľov, v klaustrofobických podmienkach, s nesmiernym množstvom obmedzení bez toho, aby v posádke vznikli konflikty.
NASA zverejnila doposiaľ najvzdialenejšie snímky vesmíru, poslala ich sonda New Horizons
„Celý čas počas misie budeme zavretí v dóme a von do simulovaného marťanského terénu budeme môcť ísť len v skafandri. Komunikácia so Zemou bude tiež obmedzená. Budeme mať prístup len na jeden e-mail, budeme však musieť dodržiavať jednosmerný 20-minútový časový posun medzi Zemou a Marsom. To znamená, že dostať odpoveď z riadiaceho strediska NASA bude trvať aspoň 40 minút, aj v krízovej situácii,“ prezradila Musilová.
„Sú to asi najbližšie podmienky života na Marse, aké môže v súčasnosti pozemšťan zažiť na Zemi. Myslím si, že mi pri výbere pomohlo to, že som absolvovala niekoľko vedeckých expedícií na Svalbard, do Grónska a do mnoho iných nehostinných podmienok, ako aj kratšie simulované misie na Mars. Takisto mám viacero kvalitných vedeckých publikácií, ako článok v prestížnom časopise Nature Geoscience, ovládam niekoľko svetových jazykov a pravidelne športujem, takže som vedela čeliť veľkej celosvetovej konkurencii,“ objasnila vedkyňa.
Schopnosť čeliť krízovým situáciám
Najdôležitejšia stránka bola schopnosť uchádzačov čeliť krízovým situáciám. „Dali nám dve minúty, aby sme vyriešili nejaký zložitý problém a všímali si, či vieme zachovať pokoj, nepanikárime a dokážeme spolupracovať. Takéto testy prebiehali online a trvali aj niekoľko hodín,“ povedala Musilová.
V poslednej časti výberu sa pozerali na kompatibilitu členov posádky medzi sebou. Bolo treba vybrať psychologické profily ľudí, ktorí budú vedieť v tých extrémnych situáciách spolupracovať. V medzinárodnej posádke pre misiu NASA pritom nebude ani jeden Američan. Posádka sa skladá z Kórejčana, Austrálčanky, Brita a Slovenky.
Vedci neveria Trumpovmu vesmírnemu programu, prezident si neuvedomuje cenu projektu
Sopečné prostredie vybrali preto, lebo je veľmi podobné povrchu Marsu. Stanica je vybudovaná na mieste, kde bude posádka úplne izolovaná od sveta. Skladá sa z dómu, v ktorom bude posádka pracovať a žiť, skleníka, kde bude môcť botanik posádky pestovať čerstvú stravu a zo skladu, kde bude vysušené astronautské jedlo, voda a iné dôležité zásoby potrebné pre prežitie počas ôsmich mesiacov.
Na misiu aj rover zo Slovenska
Na osemmesačnú misiu pôjde aj unikátny rover vybudovaný na Slovensku. Rover bude pomáhať Musilovej pri zbere geologických vzoriek a pri snímaní terénu pre vedecké účely. Dáta z rovera budú mať k dispozícii aj študenti Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU) a v Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity (SOSA) pre ich bakalárske a diplomové práce.
Po misii budú môcť pre rover vybudovať ďalšie technológie a pripraviť ďalšie projekty. Ak NASA tento zámer schváli, s misiou bude spojený aj experiment, cez ktorý posádka dostane príkazy priamo prostredníctvom prvej slovenskej družice skCUBE.
Nákladná kozmická loď mala prísť k ISS po rýchlejšej trase, pôvodný plán sa však zmenil
Michaela Musilová momentálne pôsobí ako predsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) a ako hosťujúca profesorka na Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva (ÚFJI) na FEI STU. V roku 2013 ju vybrali do prvej britskej posádky na Marťanskú púštnu výskumnú stanicu (MDRS) cez konkurz v Británii, keďže v tom čase bola doktorandkou na Bristolskej Univerzite.
Neskôr v roku 2016 Musilovú vybrali ako veliteľku celej medzinárodnej posádky, na základe konkurzu z celého sveta. Musilovej detským snom je stať sa astronautkou a verí, že ak túto NASA simulovanú misiu na Mars úspešne absolvuje, bude k nemu o niečo bližšie.
Popularizovať vedecké a technické smery
Musilovej cieľom je zapojiť do svojich zahraničných výskumných misií čo najviac slovenských organizácií a študentov. Počas tohtoročnej misie plánuje natáčať niekoľko popularizačných prednášok a videí, ktoré budú potom premietať aj verejnosti v spolupráci so SOSA a FEI STU. Musilová by chcela popularizovať vedecké a technické smery na Slovensku, a zároveň ukázať aký má Slovensko potenciál realizovať sa aj vo vesmírnom sektore.
Chce tým aj vyzdvihnúť snahy SOSA, ktorá už takmer desať rokov podporuje mladých ľudí a firmy na Slovensku, aby sa zapojili do vesmírneho sektora, napríklad cez spoluprácu s Európskou vesmírnou agentúrou. Vďaka SOSA vznikla aj spomínaná družica skCUBE. Informácie agentúre SITA poskytla Michaela Musilová zo SOSA.