Riešenie klimatickej krízy a dekarbonizácia hospodárstva a spoločnosti sa nevylučuje s udržateľným hospodárskym rastom, tvorbou pracovných miest či prosperitou.
Počas svojho príhovoru v rámci štvrtkovej online konferencie Slovenskej klimatickej iniciatívy a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku to povedala prezidentka Zuzana Čaputová.
Jadro slovenského plánu
Dodala, že hospodársky rast môže ísť ruka v ruke s ochranou životného prostredia a je príležitosťou na vybudovanie inovatívnej, sociálne spravodlivej a modernej krajiny.
Naštartovanie digitálnej a zelenej tranzície tvorí podľa hlavy štátu jadro slovenského plánu, ktorý okrem investícií nastavuje aj potrebné reformy najmä v oblasti klímy, zdravotníctva, efektívnej verejnej správy či digitalizácie.
Čaputová sa s ministrami zúčastní samitu NATO, Slovensko potvrdí postoje k zbrojeniu a rozširovaniu aliancie
„Toto je podstatou Európskej zelenej dohody a národných plánov zo strany štátov Európskej únie. Komplexný legislatívny balíček od Európskej komisie Fit for 55 bude pre Slovensko určite veľkou výzvou, ale vyjadrujem mu podporu s odhodlaním ho naplniť,“ povedala Čaputová.
Potrebná zmena prístupu
Dodala, že veľkou témou bude okrem prísnejších emisných štandardov pre osobnú a nákladnú cestnú dopravu vrátane legislatívy pre udržateľné batérie aj revízia európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami pre redukciu emisií z priemyslu a energetiky.
Podľa Čaputovej sa bude postupne zvyšovať aj podiel obnoviteľných zdrojov energie a energetická efektívnosť.
Čaputová podpísala novelu zákona o štátnom rozpočte, ministerstvo bude navýšené výdavky prísne sledovať
„Vo všetkých sektoroch budeme potrebovať zmenu prístupu, nové inovácie a nízkouhlíkové technológie zohľadňujúce urgentnosť klimatickej krízy,“ uviedla hlava štátu. Dodala, že v prípade týchto reforiem je nutné zabezpečiť sociálnu a ekonomickú únosnosť, férovosť a spravodlivosť opatrení.
Vlastný cieľ klimatickej neutrality
Podľa prezidentky sú jedným z účinných nástrojov riešenia klimatickej krízy investície do environmentálne a energeticky udržateľnej výstavby a komplexnej zelenej obnovy domov a budov.
„Máme jedinečnú príležitosť využiť prostriedky z plánu obnovy a som rada, že sa vďaka spoločnému úsiliu nakoniec podarilo presadiť významnú alokáciu pre túto oblasť vo výške takmer jednej miliardy eur,“ uviedla prezidentka.
Čaputová uviedla, že aj prezidentský úrad si uvedomuje svoj diel zodpovednosti a má aj vlastný cieľ klimatickej neutrality do roku 2030. „Už sme začali s implementáciou konkrétnych opatrení. Koncom apríla sme spoločne so zamestnancami nášho úradu vysadili 1 600 stromov, aby sme vykompenzovali tie emisie, ktoré nevieme inak eliminovať alebo znížiť,“ uzavrela hlava štátu.