BRATISLAVA 7. októbra (WebNoviny.sk) – Pre dnešné Slovensko je životne dôležité nielen členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, ale je životným záujmom Slovenska mať skutočných priateľov a spojencov, ktorí nám môžu dôverovať tak, ako chceme dôverovať my im, povedal v stredu prezident Andrej Kiska poslancom počas svojho vystúpenia v parlamente.
Prezident zdôraznil, že vo svojej zložitosti a neistote je dnešný svet znepokojujúco nestabilnejší ako za posledné desaťročia. O lepšom alebo horšom živote ľudí na Slovensku ako aj o našej dlhodobej národnej bezpečnosti sa podľa Kisku rozhoduje najskôr u nás doma, na Slovensku.
V diskusii o migračnej kríze ide o charakter Slovenska
„Som presvedčený, že to, čo stojí aj nad všetkými zmluvnými vzťahmi, nad všetkými formálnymi záväzkami, nad zapísanými a podpísanými garanciami… – to je schopnosť porozumieť vážnosti chvíle, keď nejde o momentálnu prestíž ani o nejakú jednotlivosť. Keď ide o silu a svedectvo spolupatričnosti, o silu a svedectvo dôvery – počas kríz alebo pri zložitých rozhodnutiach,“ konštatoval.
Zopakoval, že v diskusii o migračnej kríze išlo a stále ide o charakter Slovenska. Kiska si myslí, že slovenská zahraničná politika prehrala súboj o takzvané povinné kvóty v Európe preto, lebo dostatočne nezvážila dve podstatné veci. Slovensko podľa neho podcenilo ľudský humanitárny rozmer. „Pre väčšinu Európy aj jej politických lídrov zostal za nepekným výrazom kvóty – človek. A pod číslami kvót zostali – živé ľudské bytosti,“ dodala hlava štátu.
Keď Slovensko v júli oznámilo – ešte na dobrovoľnej báze – prijatie 100 ľudí z celkového počtu 40-tisíc, krajina stratila sympatie vo väčšine Európy a stratila porozumenie a pochopenie aj pre každý rozumný argument.
„Akoby sa zo slovenskej pozície vytratil človek – a hodnota ľudskej bytosti. Bez ohľadu na pôvod, národnosť, vierovyznanie, vek alebo sociálne postavenie človeka utekajúceho pred vojnou, násilím, prenasledovaním,“ vysvetlil prezident. Politika podľa jeho slov musí mať aj dnes a kedykoľvek humanistický rozmer.
Kiskova kancelária dostane o takmer pol milióna eur menej
Najviac utečencov na Slovensku je v policajných zariadeniach
Slovákom chýba empatická skúsenosť s migráciou, tvrdí Kiska
Kisku vyspovedal Der Spiegel, k utečencom treba byť ľudský
Európa sa len prizerala začiatku migračnej vlny
„Pokiaľ sa politika zúži len na pojem záujmy, od toho je už len kúsok k egoizmu, a na tomto princípe jednotná Európa nemá budúcnosť. Hovorí sa tiež, že menšie štáty, a často to počuť aj u nás a v tomto našom regióne strednej Európy, že by sme sa mali správať predovšetkým rozumne, aby sme si ochránili naše záujmy. To je určite pravda. Ale rozumne v skutočnosti znamená, že musíme vedieť prejaviť srdce a charakter v situáciách krízových,“ vyjadril sa Kiska.
Slovenská pozícia prehrala boj proti prerozdeleniu 120-tisíc utečencov podľa prezidenta aj pre nepochopenie významu takzvaných kvót. „A tým je solidarita medzi našimi európskymi štátmi navzájom, vo chvíli asi najvážnejšej krízy pravidiel od vzniku Európskej únie,“ uviedla Žiadna európska krajina ani jej lídri si podľa Kisku nemysleli a nemyslia, že by problémy najviac zasiahnutých krajín spasilo rozdelenie niekoľko tisíc ľudí, ktorí by pripadli štátom odmietajúcim mechanizmus prerozdelenia.
Európa sa podľa prezidenta niekoľko mesiacov ako celok viac-menej len prizerala začiatku vážnej migračnej vlny. „Dnes, keď si už rozmer toho všetkého azda všetci v Európe uvedomujeme, keď si uvedomujeme rozmer ťažkých rozhodnutí, na ktorých sa budeme musieť dohodnúť, Európa ako celok potrebovala vyslať signál. Teda nie iba ako konkrétnu pomoc krajinám, ktoré ju potrebujú, ale aj voči sebe navzájom. Isteže nie ako riešenie migračnej krízy. Ale ako signál, že chceme a vieme konať solidárne, spoločne,“ povedal Kiska.
Slovensko sa dostáva do otvorených sporov so spojencami
Podľa neho aj to bol dôvod, pre ktorý aj predstavitelia väčšiny štátov odmietajúcich takzvané dočasné kvóty oznámili pripravenosť prijať dokonca väčší počet ľudí, než predpokladaný počet v takzvaných kvótach. „Pretože si uvedomovali, že žiadna finančná alebo iná ponuka nemôže v danej chvíli rovnocenne nahradiť toto gesto,“ vyslovil sa prezident.Kiska naznačil, že Slovensko v kľúčových zahraničnopolitických otázkach nepostupuje vždy jednoznačne a s ohľadom na svoje záujmy. „Od júna minulého roku sa stalo viacero vecí, pri ktorých som si musel položiť otázku, či sa nám v posledných rokoch nestáva pričasto, že sa pri vážnych európskych témach Slovensko dostáva do otvorených sporov s našimi kľúčovými spojencami. A často aj s tými členskými krajinami, ktoré sami označujeme za lídrov Európskej únie a našich strategických partnerov,“ konštatoval prezident.
Slovensko váhalo pred štyrmi rokmi pri pomoci Grécku, rovnako vysielalo protichodné signály počas anexie Krymu a ruskej angažovanosti v bojoch na východe Ukrajiny, podobne postupuje aj pri migračnej kríze. „Aké realistické a dosiahnuteľné zahraničnopolitické ciele sme si postavili – a čo konkrétne sme dosiahli? Akých priateľov sme získali, aké zväzky posilnili? Alebo či domáce politické ambície neprehlušili skutočný záujem našej krajiny,“ pýtal sa Kiska poslancov.
Mali by sme čo najrýchlejšie zmazať nepriaznivý dojem
Jednou z najvážnejších a najzrozumiteľnejších priorít slovenskej zahraničnej politiky a životných záujmov Slovenska je podľa hlavy štátu zostať v jadre Európskej únie a konštruktívne prispievať k jej budúcemu usporiadaniu „Tento záujem Slovenska presadzujem ako prezident v zahraničí aj u nás na Slovensku. A dnes aj v budúcnosti budem apelovať na to, aby sme mali tento záujem na mysli stále, aby sme ho presadzovali, opatrovali a pestovali, a aby sme mu nenadradzovali krátkodobé vnútropolitické ambície,“ konštatoval Kiska.
Ako prezident a reprezentant Slovenskej republiky navonok považuje za ústavnú a osobnú zodpovednosť a povinnosť vystupovať aj dovnútra na strane záväzkov SR, a ak treba, pripomenie ich. „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a ďalšie medzinárodné záväzky. Toto je naša povinnosť, zaväzuje rovnako prezidenta aj všetky orgány verejnej moci na Slovensku,“ uviedol Kiska.
Slovensko by podľa hlavy štátu zároveň malo čo najrýchlejšie zmazať nepriaznivý dojem, ktorý v doterajšom priebehu migračnej krízy zanechalo vo väčšine Európy, teda aj u mnohých priateľov. „A aby sme sa čo najskôr dostali z osamotenej pozície, v ktorej sme sa teraz ocitli a v ktorej nás takto vníma Európa. Nemôže byť zahraničnopolitickým záujmom Slovenskej republiky povzbudzovať nepochopenie, ktoré predsa musíme registrovať všetci, ktorí sme dnes v tejto sále. Bez ohľadu na to, či ho považujeme za úplne nespravodlivé alebo mu chceme a vieme aj porozumieť,“ dodal prezident.
Vystúpením hlavy štátu sa 54. schôdza skončila.
Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.
