Slovenská republika v roku 2019 z hľadiska ratifikácie medzinárodných dohovorov urobila „krok späť“, či stagnovala pri ich podpise. Upozorňuje na to Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP).
V Správe o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v SR za rok 2019 konštatuje, že dané obdobie bolo v oblasti ochrany základných práv a slobôd časom „premrhaných šancí“. Agentúru SITA o tom informoval Mediálny tím SNSĽP.
Nenávisť verejnosti voči menšinám
Slovenská republika z hľadiska ratifikácie medzinárodných dohovorov urobila „krok späť“ najmä vo vzťahu k Istanbulskému dohovoru a výrazne stagnovala v otázke podpisu a ratifikácie Opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému zaobchádzaniu alebo trestaniu.
„Dôvodom stagnácie bol nedostatok politickej vôle v oblasti posilňovania štandardov ochrany základných ľudských práv, ako aj negatívny spoločenský diskurz k otázkam medzinárodnej legislatívy. Komplexnosť tém ochrany základných práv a slobôd, bagatelizácia problémov ohrozených skupín, ako aj často otvorená nenávisť časti verejnosti voči príslušníkom menšín, robia z prijímania nutných opatrení nepopulárnu úlohu pre akéhokoľvek predstaviteľa alebo predstaviteľku verejnej moci,“ tvrdí SNSĽP. Podľa strediska má neprijatie nutných opatrení reálne obete, ktoré štát vlastnou zásluhou nedokázal ochrániť.
Nesúlad s medzinárodnými štandardami
Správa sa venuje aj témam, ktoré si okrem politickej vôle vyžadujú aj nemalé množstvo finančných prostriedkov. Implementácia desegregačných opatrení, ako aj debarierizácia prístupu k vzdelávaniu sú problémy, na ktoré okrem strediska dlhodobo upozorňujú aj európske inštitúcie. Okrem toho, že v prípade pretrvávajúceho systematického neriešenia týchto problémov môžu hroziť Slovensku právne následky v súlade s európskym právom, sú to práve obete absentujúcich zmien, ktoré sú mimo ochrannej siete štátu.
V oblasti ochrany základných práv a slobôd upozorňuje stredisko aj na nesúlad súčasného stavu s medzinárodnými štandardami v oblasti zabezpečovania práva na ochranu životného prostredia, práva na zdravie a na bývanie. Napríklad z hľadiska obývateľnosti je pretrvávajúcim problémom život v stiesnených podmienkach, ktorý na úrovni celej populácie dosiahol 35,5 percenta.
Správa o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v SR každoročne ponúka nezávislý obraz o dosiahnutom pokroku a pretrvávajúcich nedostatkoch v ochrane práv jednotlivcov.