Slovenský trh práce preukazuje pretrvávajúcu silu podporovanú rastúcou participáciou starších ročníkov. Podľa najnovších údajov z Inštitútu finančnej politiky (IFP) sa na pracovný trh každým rokom zapája čoraz viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí, no pri zapájaní mladších ročníkov má krajina stále rezervy.
Staršia a vzdelanejšia pracovná sila
Vlani malo alebo si hľadalo prácu až 76,5 % ľudí vo veku 15-64 rokov, čo je o takmer desatinu viac než v roku 2009 a o 2,5 % viac než pred pandémiou. Pracovná sila je v súčasnosti staršia, vzdelanejšia a chuť pracovať rastie viac u mužov ako u žien.
Brigády s ľahkou záťažou budú môcť robiť aj 15-roční
„Nepretržité zvyšovanie miery participácie je viditeľné najmä u starších ročníkov nad 55 rokov,“ konštatujú odborníci z IFP. Hlavným dôvodom je naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života.
Nárast dĺžky dožitia v zdraví
Avšak v najstaršej vekovej skupine nad 60 rokov stále zaostávame oproti priemeru EÚ, čo je spôsobené aj nižším počtom rokov zdravého dožitia. V porovnaní s obdobím pred pandémiou na trh práce vstúpilo relatívne viac mužov ako žien a viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V zapojení ľudí s tretím stupňom vzdelania patrí Slovensko medzi lídrov v EÚ, kde až vyše 95 % z nich pracuje alebo si aktívne hľadá prácu.
Štát spustil nový nástroj na podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných a ľudí so zdravotným postihnutím
„Zvýšená účasť starších ročníkov na trhu práce je spojená s nárastom dĺžky dožitia v zdraví, čo umožňuje ľudom pracovať do vyššieho veku. V roku 2011 mala očakávaná dĺžka zdravého života Slováka podľa Eurostatu hodnotu 52,2 roka, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo 57,3 roka. Za 11 rokov teda vek dožitia v zdraví vzrástol o 5,1 roka s čím musí byť spojený aj vek, do ktorého jednotlivec pracuje, čo sa odzrkadlí na miere participácie pri vyšších ročníkoch,“ vysvetľuje súčasný stav Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Nízka participácia mladých
Zároveň poukazuje aj na to, že na dĺžku dožitia je naviazaný aj vek odchodu do dôchodku, čiže s rastúcim vekom dožitia rastie aj vek odchodu do dôchodku, čo spôsobuje, že ľudia musia pracovať dlhšie. Kým participácia ľudí v najproduktívnejšom veku 25-55 rokov je relatívne stabilná, najväčšie posuny sú zaznamenané práve u najmladších a najstarších ročníkov.
Najmenej hodín za týždeň odpracujú Holanďania, Rakúšania a Nemci. Prečo sú Slováci nad priemerom v rámci EÚ?
Menej priaznivým faktom je, že pri participácií mladých ľudí do 25 rokov Slovensko spolu s Bulharskom a Rumunskom dosahuje nižšie hodnoty o tretinu menej oproti priemeru EÚ. Rezort práce vidí dôvod tejto nízkej participácie mladých ľudí do 25 rokov v pomerne nízkej miere využívania skrátených úväzkov, ktoré by mohli byť atraktívne pre študentov. Ďalším dôvodom môže podľa ministerstva byť aj nepresnosť v štatistickom zisťovaní LFS (labour force survey), ktorá môže podhodnocovať mieru zamestnanosti mladších ročníkov na Slovensku.
Národný projekt
„Trh práce v najbližších desaťročiach ovplyvní zmena štruktúry pracovnej sily, na čo sa spoločnosť a zamestnávatelia musia pripraviť. Výzvou bude prispôsobenie výkonu práce a pracovného prostredia tejto zmene prostredníctvom zásad vekového manažmentu. Kľúčové bude čo najdetailnejšie poznať cieľovú skupinu zamestnancov,“ predpokladá budúcnosť trhu práce ministerstvo práce.
Kde a čo študovať, aby sa o vás firmy „pobili“? Pri rozhodovaní môže mladým pomôcť aj najnovší rebríček
S ohľadom na plošné dopady starnutia populácie a v súlade s opatreniami z Národného programu aktívneho starnutia rezort pripravuje realizáciu národného projektu „Zdravé pracoviská pre všetky vekové kategórie„. Cieľom projektu je zhodnotiť aktuálny stav pracovnej schopnosti, vrátane fyzických a duševných predpokladov zamestnancov v 24 sektoroch národného hospodárstva. Na základe tohto hodnotenia sa nastaví zber dát o pracovnej schopnosti zamestnancov a opatrenia v oblasti vekového manažmentu na národnej, sektorovej a lokálnej úrovni.
