Športový sviatok v Taliansku má za sebou ďalší deň. Streda bola pre intelektuálne znevýhodnených športovcov spod Tatier fantastická, keďže získali spolu až 12 medailí. Parádne jazdy previedli bežci na lyžiach, ktorí v stredisku Prageleto ovládli viacero pretekov. Zo zisku zlata sa radoval Janko Gono na 1 km trati a na najvyšší stupienok v behu na 10 km vystúpila aj Veronika Máčková. Striebro si odniesol Michal Tomaško, bronz Lucia Talarčíková, Gabika Petrovičová a Jakub Kriššák.

Dve zlaté medaily v obrovskom slalome
Úrodu cenných kovov som sledoval na vlastné oči aj v Sestriere.

Na svahu, ktorý zdolávajú aj tí najlepší svetoví lyžiari vo Svetovom pohári získali zlatú medailu v obrovskom slalome Adam Kalafut a Petra Vráblová. Na druhom mieste skončila Darina Krihová, na treťom Thomas Sebastián Márton a Michaela Oravcová.

Skvelé výkony však podarili aj ďalší zjazdoví lyžiari Michal Štubňa a Ladislav Jakubčo. Tí však narazili na náročnú konkurenciu v rámci svojej divízie a medaila im ušla len o vlások.
Slzy v Sestriere
Toľko to oficiality. Budem teraz subjektívny a zároveň emotívny. Ide o blog, takže si na to vyhradzujem právo. Úspech poslednej menovanej Mišky Oravcovej ma totiž natoľko chytil za srdce, že som sa pristihol ako mi tečie slza po tvári. Len tak, počas rozhovoru.
V bežnom živote aj počas výkonu novinárskeho povolania som zažil už rôzne športové úspechy i neúspechy, radosť, aj smútok, vzostupy a pády, ale to, čo dnes Miška doručila mne i mnohým okolo, bolo extrémne silné. Čím to bolo? Úprimne píšem, že neviem. Možno sa o to postarala jej životná cesta pretkaná pracovitosťou a obetou, o ktorej mi potom hovorila jej mama Dana. Možno číročírou úprimnosťou, ktorá z Mišky vyžarovala. A možno tým, že som si definitívne uvedomil, že športovci s intelektuálnym znevýhodnením sú plnohodnotnými ľuďmi a športovcami, ba niekedy nás „neznevýhodnených“ v mnohom zdolávajú. Prostredníctvom textu a videa to ide vysvetliť ťažko, ale ak by ste to videli na vlastné oči…









Slovenské Bella Ciao na ľade
Zo Sestriere som sa večer presunul do vyše 2-tisícovej Športovej haly Tazzoli na juhovýchode Turína. So zápachom vyprážanej samsy (žemľa plnená mäsom a zeleninou predstavujúca typický pokrm Kazachstanu a Uzbekistanu) na vetrovke som si vychutnal dokonalú jazdu slovenského krasokorčuliara Adama Hrabčáka.

Prešovčan vedený koučom Miroslavom Čechom nedal konkurencii žiadnu šancu, bol suverénne najlepší a vyšla mu aj stávka na výber domácej skladby Bella Ciao. Zážitok to bol aj pre divákov z Jamajky, Spojených arabských emirátov či z Čínskeho Tchaj-pej. Tlieskali mu všetci, celá hala.
Hodnotenie doterajšieho priebehu hier v podaní športovej riaditeľky Martiny Gogolovej: