Voľby do Európskeho parlamentu by vyhrala strana Smer-SD s tesným náskokom pred Progresívnym Slovenskom. Vyplýva to z predvolebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N.
Smer-SD by volilo 24,4 percenta opýtaných a Progresívne Slovensko 23,5 percenta respondentov. S veľkým odstupom by nasledoval Hlas-SD, ktorému by dalo hlas 10,3 percenta opýtaných.
Pod hranicou zvoliteľnosti
Do Európskeho parlamentu by sa ešte dostala Republika s podporou deviatich percent, KDH (7,1 percenta), SaS (5,7 percenta) a hnutie Slovensko s podporou 5,3 percenta opýtaných.
Pod hranicou zvoliteľnosti by skončila Maďarská aliancia (4,8 percenta), SNS (4 percentá) a Demokrati (3,4 percenta).
Ako ovplyvnil atentát na Fica preferencie politických strán? Smer si u Slovákov polepšil
Podľa tohto eurovolebného modelu by Smer-SD a Progresívne Slovensko získali po štyri mandáty, Hlas-SD a Republika po dva, KDH, SaS a hnutie Igora Matoviča po jednom mandáte. Ide o prvý prieskum Ipsosu pre eurovoľby.
Iná metodika prieskumu
Ako upozorňuje Denník N, keďže táto agentúra používa inú metodiku a výsledky prieskumu modeluje podľa deklarovanej účasti jednotlivých skupín obyvateľov, nedá sa priamo porovnávať s inými doteraz zverejnenými sondážami iných prieskumných agentúr.
Agentúra Ipsos zbierala dáta medzi 14. až 21. májom, k atentátu na premiéra Roberta Fica došlo 15. mája. Zhruba 30 percent dát z prieskumu Ipsos zozbieral pred útokom na predsedu vlády a zvyšných približne 70 po ňom.
Ipsos v rovnakom čase zbieral aj dáta k prieskumu preferencií, ktoré by sa týkali volieb do Národnej rady SR. Niektoré rozdiely oproti výsledkom prieskumu k eurovoľbám sú veľké.
Smer má podobný výsledok
V prípade Smeru-SD však možno hovoriť o veľmi podobnom výsledku – v parlamentných voľbách by túto stranu volilo 25 percent opýtaných. Progresívne Slovensko by získalo 21-percentnú podporu. Hlas-SD od posledného prieskumu klesol z 16,3 na 14 percent.
Vysvetlením môže byť hlavne to, že predsedu Hlasu Petra Pellegriniho medzičasom zvolili za prezidenta a od júna odchádza zo straníckej politiky. Ipsos meral aj volebný potenciál jednotlivých strán a jadro ich podpory.
Výsledky prieskumu ukazujú, že jadro Hlasu-SD je len 6,6 percenta, čo je výrazne menej oproti PS (13,7) aj Smeru (18,2 percenta), skalných voličov má teda strana Hlas-SD málo.
Nevznikla by koalícia
Do parlamentu by sa ďalej dostali SaS (8 percent), KDH (7,1 percenta) a Republika (5,1 percenta). Republike by pritom v eurovoľbách dalo hlas až 9 percent opýtaných.
Pred bránami Národnej rady SR by zostali hnutie Slovensko (4,9 percenta), Maďarská aliancia (4,1 percenta), SNS (3,5 percenta), Demokrati (3,4 percenta) aj Sme rodina (2,9 percenta).
Pri parlamentných voľbách by podľa tohto modelu prišlo voliť 59 percent voličov, pri eurovoľbách len okolo 33 percent. Pokiaľ by parlamentné voľby dopadli tak, ako ukazuje prieskum, nemohla by už vzniknúť rovnaká koalícia, pretože SNS by sa nedostala do parlamentu.
Smer-SD a Hlas-SD by však mohli vládnuť s Republikou, mali by spolu 83 poslancov. Strany PS, SaS a KDH by mohli vládnuť len s podporou Hlasu-SD.