Ak by sa parlamentné voľby konali v druhej polovici januára, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 22,3 percenta hlasov, za ktorou nasleduje s rozdielom na úrovni štatistickej chyby Progresívne Slovensko (PS) s podporou 22,1 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti SANEP pre televíziu TA3.
Pre Smer-SD tento výsledok znamená pokles o 0,2 percentuálneho bodu, pre PS je to, naopak, nárast o 0,2 percentuálneho bodu. Tretiu priečku si už stabilne drží Hlas-SD s podporou 12,7 percenta, čo je pokles o 1,4 percenta voličských preferencií.
Takto by si rozdelili mandáty
Do parlamentu by sa podľa prieskumu prebojovali ešte KDH (7,2 percenta), Republika (6,5 percenta), SaS (6,3 percenta) a hnutie Slovensko, ktoré by sa tesne dostalo do parlamentu so ziskom 5,1 percenta hlasov. Pred bránami parlamentu by zostala Aliancia-Szövetség (3,9 percenta), SNS (3,8 percenta), Demokrati (3,7 percenta) a Sme rodina (tri percentá).
Slovenskí tipéri vnímajú chaos a napätie v politike. Stávky na predčasné voľby výrazne vzrástli
Ak by voľby dopadli podľa prieskumu, Smer-SD aj PS by získali v parlamente zhodne po 41 mandátov. Hlas-SD by mal 23 poslancov, KDH 13. Republika 12, SaS 11 a hnutie Slovensko 9. Na zostavenie väčšinovej vlády je potrebných 76 mandátov. Potenciálna koalícia Smer-SD, Hlas-SD a Republika by mala presne 76 poslancov, koalícia PS, KDH, SaS a hnutie Slovensko by dala dokopy 74 mandátov.
Odvolávanie Fica a vlády v parlamente: Mimoriadna schôdza sa nezačala, poslanci koalície neprišli – VIDEO
Až 14,2 percenta opýtaných nevedelo, koho by volilo, a 19,6 percenta deklarovalo, že by sa na voľbách nezúčastnilo. Z prieskumu tiež vyplýva, že dve tretiny opýtaných sú si isté svojou voľbou, zatiaľ čo necelá sedmina stále váha. Výsledky vychádzajú z odpovedí 66,2 % respondentov, ktorí predstavujú vzorku rozhodnutých voličov. Prieskum sa uskutočnil formou online prieskumu v období od 17. do 22. januára na vzorke 2 150 respondentov vo veku 18 a viac rokov. Štatistická odchýlka sa pohybuje v rozmedzí ±1,5 percenta.
Zisťovali aj dôveryhodnosť politikov
Najdôveryhodnejším politikom zostáva Robert Fico (Smer-SD), ktorému verí 39 percent opýtaných, kým 49 percent mu nedôveruje. Druhým najdôveryhodnejším lídrom je Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) s 38-percentnou dôverou a 52-percentnou nedôverou voličov. Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) má dôveru 30 percent voličov a nedôveru na úrovni 50 percent. Nasledujú Milan Majerský z KDH (29 percent dôvery, 50 percent nedôvery), Milan Uhrík z Republiky (24 percent dôvery, 55 percent nedôvery), Branislav Gröhling z SaS (23 percent dôvery, 53 percent nedôvery) a Krisztián Forró z Aliancie-Szövetség (16 percent dôvery, 57 percent nedôvery).
SNS a Hlas vyhnali siedmich poslancov a prípadný pád vlády bude ich zodpovednosťou, vyhlásil Fico
Najmenej dôveryhodnými lídrami sú Boris Kollár z hnutia Sme rodina (15 percent dôvery, 66 percent nedôvery), Igor Matovič z hnutia Slovensko (12 percent dôvery, 73 percent nedôvery), Andrej Danko zo SNS (8 percent dôvery, 74 percent nedôvery) a Jaroslav Naď z Demokratov, ktorý má iba šesť percent dôvery a najvyššiu mieru nedôvery 77 percent.