BRATISLAVA 14. marca (WEBNOVINY) – Slovákov čaká pravdepodobne ďalšia reforma, na úrady budú chodiť po novom. Najsilnejšia vládna strana Smer-SD v ďalšom volebnom období plánuje zrušiť špecializovanú štátnu správu, ktorú majú v regiónoch jednotlivé ministerstvá. Začleniť ich chce pod obvodné úrady. Obnovia sa tak v inej forme okresné úrady, ktoré zanikli pred šiestimi rokmi.
„Áno, bude to návrat k tomu. Myslím si, že pod jednou inštitúciou by mal občan vybaviť všetko, nemal by zisťovať, ktorá inštitúcia má akú kompetenciu,“ povedala pre agentúru SITA poslankyňa Smeru-SD Renáta Zmajkovičová. Presunutie úradov pod jednu strechu podľa nej štátu prinesie aj finančné úspory, predovšetkým pri obslužných činnostiach. Predstavitelia Smeru-SD sa domnievajú, že štátna správa je vzdialená od občana, preto by sa mala sústrediť pod jednotlivé obvodné úrady so sídlom kraja respektíve okresu. „Keď sa reformovala štátna správa, nesúhlasili sme so vznikom špecializovanej štátnej správy. Preto prichádzame k jednotlivým úpravám, ktoré budú trochu iné, než boli predchádzajúce krajské a okresné úrady,“ vysvetľuje Zmajkovičová.
Ambíciu zrušiť špecializované úrady v nasledujúcom volebnom období prezentoval aj premiér Robert Fico. Zmeny by malo narysovať ministerstvo vnútra, pod ktoré spadajú obvodné úrady. Okresné úrady, ktoré združovali štátnu správu prvého stupňa, zanikli v roku 2004. Každý rezort si potom zriadil špecializovanú štátnu správu v území podľa vlastných potrieb.
Štát pravdepodobne zasiahne aj do kompetencií vyšších územných celkov (VÚC). Podľa predsedu vlády sú samosprávne kraje „štátom v štáte“. „Nie je možné, aby samosprávne kraje existovali bez akejkoľvek kontroly štátu. Prijímali rozhodnutia bez toho, aby často nerešpektovali strategické smerovanie Slovenskej republiky,“ konštatoval Fico počas týždňa. Zmajkovičová si myslí, že ide o citlivú otázku, ktorá sa môže riešiť iba po rozhovoroch vlády s predstaviteľmi samosprávy a dohode oboch strán. Štát by podľa nej mohol mať možnosť regulácie niektorých rozhodnutí vyšších územných celkov.
Trnavský župan Tibor Mikuš vidí priestor na zlepšovanie spolupráce štátu a samosprávnych krajov. Podľa neho by sa mohla vláda podieľať na regulácii v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a hustoty zdravotníckych zariadení. Predstaviť si vie systémovú spoluprácu v sociálnej oblasti, kde malé obce nemajú peniaze na platby za sociálne služby pre svojich občanov. Na celonárodnej úrovni by sa mala podľa neho koordinovať dopravná stratégia, ale aj energetika a životné prostredie.
Šéf Košického VÚC Zdenko Trebuľa vyslovil presvedčenie, že Slovensko potrebuje zásadnú reformu verejnej správy, teda štátnej správy i samosprávy. „Som jednoznačne jej zástancom vo vzťahu k počtu okresov, možno aj krajov, ale s posilnením postavenia vyšších územných celkov, ktoré majú kompetencie v dôležitých oblastiach života,“ konštatoval. Budúcnosť vidí v posilnení kompetencií samosprávnych krajov, ale aj so zabezpečením ich financovania. Krajom totiž podľa neho v posledných rokoch výrazne pribudli výkonné kompetencie, ale nepribudli peniaze, z ktorých by ich zabezpečovali. „Ako môže byť samosprávny kraj „štát v štáte“, veď zabezpečuje samosprávne funkcie, ktoré naň presunul štát. Zabezpečujeme dôležité kompetencie v sociálnych veciach, školstve, zdravotníctve, kultúre, údržbe ciest,“ spresnil.
Aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo nepovažuje za skutočný problém prerozdelenie kompetencií, ale nedostatočné financovanie samosprávy. Preto navrhuje, aby štát obciam a VÚC nechal celý výnos z dane z príjmu fyzických osôb.
Bývalý splnomocnenec pre decentralizáciu Viktor Nižňanský si myslí, že treba pokračovať v decentralizácii a po dôkladnom zvážení narysovať novú mapu úradov. Predovšetkým odstrániť dualizmus v kompetenciách štátnej správy a samosprávy, keď sa obe zložky venujú tým istým kompetenciám. Za duplicitné takto považuje napríklad krajské školské úrady. Návrat k okresom, ktorý plánuje Smer-SD, podľa neho v konečnom dôsledku neušetrí žiadne peniaze, ide o premaľovanie úradov a ich presúvanie. Do rozhodovania VÚC by štát vôbec nemal zasahovať, kontrolovať ich môže zo zákona a samotné kroky VÚC zasa občania vyhodnocujú vo voľbách.
Samosprávy podľa Nižňanského potrebujú viac peňazí, lebo pred sebou tlačia miliardový modernizačný dlh, ktorý štát nechal na ich pleciach. Otvoriť by sa mala diskusia o komunálnej reforme, ktorá Slovensko čaká a nevyhne sa jej. Nižňanský zdôrazňuje, že ide o dlhoročný proces na desiatky rokov.
SITA