BRATISLAVA 27. mája (WebNoviny.sk) – Rodičia školopovinných detí budú za ich obedy pravdepodobne naďalej platiť. „Obedy zadarmo“, tak ako ich prezentoval predkladateľ novely zákona Erik Tomáš zo Smeru-SD bol len marketingový ťah, ozýva sa v mnohých mestách a obciach.
Podľa §142a novely príslušného zákona je „zriaďovateľ povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského stravovania o dotáciu poskytnutú podľa osobitného predpisu.“ Štát teda prispeje žiakovi na obed 1,20 eura a rozdiel oproti reálnej cene doplatia rodičia alebo samospráva.
Keď obedy zadarmo nie sú zadarmo
Bratislavská mestská časť Staré Mesto sa na doplatku rozdielu pravdepodobne podieľať nebude. V Starom Meste je okolo 3000 školopovinných detí, čo by si vyžiadalo desiatky tisíc eur navyše, s ktorými rozpočet nepočítal. Podobná situácia je aj v Malackách.
Podľa riaditeľa miestnej cirkevnej školy Daniela Masaroviča by sa doplatok pohyboval v rozpätí 20-30 centov na jeden obed. On osobne aj ako poslanec mestského zastupiteľstva je proti zapojeniu mesta do doplatkov. Za najlepšie riešenie považuje, aby rozdiel doplácali rodičia, nakoľko zákon nezakazuje tento poplatok žiadať.
Že obedy zadarmo nie sú zadarmo tvrdil koncom apríla aj odborník na komunálnu politiku a hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák. Podľa neho si netreba robiť veľké ilúzie, že samosprávy to ľahko zvládnu.
Podľa jedného z predkladateľov zákona poslanca Erika Tomáša (Smer-SD) pri stanovení výšky dotácie vychádzali z priemerného doplatku rodičov za obedy na Slovensku. „V niektorých mestách to bolo menej a v niektorých viac,“ konštatoval.
V tomto zmysle sa, podľa neho, rokovalo aj so Združením miest a obcí. Tomáš pripomína, že cena obedu sa dnes pohybuje sa okolo 2,90 eur a rozdiel platia školám samosprávy.
Rodičia sa obávajú nižšej kvality jedla
Vyjadrenia niektorých komunálnych politikov o zvýšení nákladov Tomáš považuje za politikárčenie. V jednej zo samospráv sa rozhodli žiadať od rodičov sedem centov doplatku. Poslanec sa domnieva, že dve eurá mesačne na žiaka by samospráva zvládla. Neočakáva, že 100 percent žiakov bude chodiť na obedy, „a preto tie náklady nebudú také veľké“, dodáva poslanec.
Pripustil, že ceny potravín v posledných mesiacoch stúpli, a preto „za legitímnu považuje diskusiu o prípadnom zvýšení príplatku štátu za obed“. Pripomenul, že podobné modely fungujú už v niektorých škandinávskych krajinách a podľa odborných štúdií sa tým zlepšila dochádzka do školy ako aj školské výsledky.
Mnohí rodičia sa obávajú, že zmena prinesie zníženú kvalitu podávaných obedov. „V žiadnom prípade sa nebude šetriť na obedoch pre deti,“ tvrdí vedúci oddelenia školstva v Starom Meste Michal Sygút. Zloženie jedál a výška stravnej jednotky sú dané predpisom Ministerstvo školstva, ktoré určuje tabuľky, kde hovorí o výške stravnej jednotky.
O obedoch na školách hovoril aj premiér Peter Pellegrini na sneme ZMOS-u. Starostom a primátorom odkázal, že faktúry nemajú posielať rodičom ale Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Zvýšené náklady pre samosprávy
Problém podľa experta ZMOS Kaliňáka môže vzniknúť aj s kapacitami základných škôl. “Kvôli obedom budeme musieť prispôsobovať rozvrh najmä na školách s menšou kapacitou jedální,“ priznáva vedúci školstva v bratislavskej mestskej časti. Podobne hovorí aj Daniel Masarovič, lebo na jeho škole im vzniknú problémy s nastavením rozvrhu hodín, žiaci totiž nebudú môcť ísť spolu na obed ako je tomu teraz.
Zastupiteľstvo v Malackách už rozhodlo o potrebe vyčleniť finančné prostriedky na úpravu a vybavenie školských jedální. Podľa hovorkyne mesta Ľubice Pilzovej každá z troch základných škôl, ktoré sú zriadené mestom, dostane po 5000 eur na zakúpenie drobného vybavenia.
Nevyhnutná je podľa Pilzovej aj adaptácia, prípadne rozšírenie jedální a na tento účel už vyčlenilo 40 000 eur na rekonštrukciu kuchyne na základnej škole na Štúrovej ulici. Postupne sa však musí počítať aj s ďalšími školami. Nevylučuje, že budú nevyhnutné aj stavebné úpravy, čo situáciu ešte viac skomplikuje.
Podobná situácia je aj v Bratislavskom Starom Meste. Predpokladajú nárast stravníkov zo 65% na 80% z celkového počtu žiakov. „Bude to administratívne a personálne náročné a jedálne už teraz takpovediac praskajú vo švíkoch. „Hľadáme spôsob, ako modernizovať kuchynské vybavenie, keďže je bežné že naše kuchárky používajú aj 30 – 35 ročné stroje,“ uvádzajú v bratislavskej mestskej časti.
Erik Tomáš si uvedomuje, že stúpnu aj náklady na vybavenosť kuchýň a jedální, ale aj podľa doterajšieho zákona samospráva bola povinná poskytnúť obedy 100 percent žiakom. Dodal, že aj v tejto oblasti sa dohodli s ministerstvom školstva, aby zo svojho rozpočtu vyčlenilo školám dva milióny eur na kúpu drobného vybavenia.
S kádrami to tiež nie je ružové
Zvýšený počet stravníkov si samozrejme vyžiada aj zvýšenie personálu v školských jedálňach. Pomôcť im v tom má aj projekt „Pracuj v školskej jedálni“ z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Školské jedálne posilnia svoje personálne kapacity o pomocných pracovníkov, na ktorých je vyčlenených 8,5 milióna eur. Ten by mal pomôcť zvládnuť práve nárast stravníkov pre obedy zadarmo. Podľa ministra Jána Richtera má o túto pozíciu záujem predbežne 1 000 ľudí. Nástupný plat pomocného pracovníka v kuchyni má byť vypočítaný z 95 percent nákladov na celkovú cenu práce, čo v prepočte vychádza na 703 eur mesačne. V prípade kvalifikovanejšieho pracovníka to bude 843 eur mesačne.
V Malackách sa chcú uchádzať o prostriedky z ministerstva, lebo určite treba personálne posilniť školské jedálne. Podľa Pilzovej na trhu práce je však nedostatok ľudí, ktorí by sa uchádzali o tieto pozície. Aj preto sa rozhodli, že od nového roku zvýšia platy kuchárov a pomocného personálu, aby situáciu stabilizovali.
Aj riaditeľ cirkevnej školy Masarovič je presvedčený, že ich zriaďovateľ sa tiež bude uchádzať o tieto prostriedky. Konkrétne na jeho škole bude chýbať jeden a pol pracovníka. Nevie však, či vyčlenené prostriedky zo strany ministerstva postačia na všetky požiadavky z celého Slovenska.
Podľa Kaliňáka avizovaných 8,5 milióna eur z rezortu práce na pokrytie platov kuchárok, pomocného personálu či technického zabezpečenia, pomôže len v určitej miere. Dodal, že ide len finančnú injekciu. Nevie sa však, čo bude po jej vyčerpaní.