Zadržanie bývalých policajných funkcionárov z éry, keď bol za policajného prezidenta politicky zodpovedný minister vnútra za Smer-SD, bude mať politické dopady, ale nateraz by sa to nemalo prejaviť vo voličskej podpore tejto strany. Pre portál SITA.sk to povedal politický analytik Ján Baránek.
„Uvidíme, čo vyjde najavo, neskôr to môže poškodiť Smeru. Samotné zadržanie bývalých predstaviteľov polície v princípe veľa neznamená, ale až to, čo sa dozvieme neskôr a čo všetko vypláva na povrch. Teda, koho ďalšieho na základe doterajších výpovedí zadržia a obvinia. Uvidíme, kde celé domino skončí,“ zhodnotil Baránek.
Polícia v rámci akcie „Očistec“ zadržala a obvinila viacero osôb, zasahovala aj u Gašpara a Hraška
Podľa medializovaných informácií Národná kriminálna agentúra (NAKA) vo štvrtok 5. novembra zadržala v akcii Očistec bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, bývalých riaditeľov NAKA Petra Hraška, Národnej protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera, Národnej jednotky finančnej polície Bernarda Slobodníka.
V putách mali skončiť aj ďalší policajti. Vyšetrovateľ ich obvinil okrem iného pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy a trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Predseda Smeru-SD Robert Fico v deň zadržania apeloval na prezumpciu neviny. „Pokiaľ nebudem vidieť právoplatné rozhodnutie súdu, nebudem nikoho zatracovať,“ hovoril. Kriticky sa vyjadroval na adresu svojho bývalého straníckeho kolegu a súčasného lídra strany Hlas-SD Petra Pellegriniho, ktorý po vlne zatýkania či už v radoch sudcov alebo teraz bývalých policajtov opakuje výrok: padni komu padni.
„Maslo má na hlave aj Pellegrini“
Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky bol silný politický tlak na odchod policajného prezidenta Gašpara. Ten však odmietal sám odstúpiť. Po zmene vlády, keď na jej čelo zasadol Pellegrini, Gašpar zotrval a namiesto neho demisiu podal minister vnútra Tomáš Drucker.
Až potom Pellegrini oznámil, že sa dohodol s Gašparom na odchode. Pellegrini vtedy Gašpara označil ako „maximálneho profesionála“, ktorý chodí na rokovania pripravený a je „radosť s ním robiť“.
Zlomová udalosť a rozklad mafiánskeho štátu, reaguje Nadácia Zastavme korupciu na akciu Očistec
„Toto je už maslo aj na hlave Petra Pellegriniho. Nemal by sa tu vytvárať dojem, že je inovátor v boji proti korupcii. Jednoducho, keď mal príležitosť po zmene vlády po vražde novinára Kuciaka, tak k zmene policajného prezidenta nedošlo,“ povedal Baránek.
Podľa analytika nebolo tajomstvom, že na súdoch a v polícii sú problémy. Dodáva, že teraz to však bude otázka dokazovania a ochota konkrétnych ľudí o tom rozprávať.
Zlyhanie od hlavy k päte
Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak sa nechcel vyjadrovať k zadržaniu niekdajších predstaviteľov polície. Zdôvodnil to tým, že je aktuálne poradcom ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). „Ak by som nebol poradcom, tak áno, vyjadrím sa. Nechcem, aby to vyzeralo, že do toho zasahujem,“ povedal pre Webnoviny.sk Spišiak.
Mikulec netuší, či sa na post policajného prezidenta niekto prihlásil a čas sa kráti
Niekdajší šéf Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek tvrdí, že to, čo sa deje v polícii teraz, bolo zrejmé už desať rokov. Tvrdí, že už v minulosti vedel, kto nastúpil na jeho funkciu a prečo. Šáteka totiž v roku 2005 odvolal z čela protikorupčného úradu minister vnútra Vladimír Palko (KDH) a na jeho miesto vymenoval Tibora Gašpara.
„Začala sa éra veľkej Gorily a ostatných špinavostí. Od tej doby sa nehovorí, že sme obvinili iks oligarchov a iných predstaviteľov zločineckých skupín, tie prípady sa záhadne stratili. Nikdy sa nedostali pred súdy,“ uviedol Šátek. Podľa neho štát systémovo zlyhal „od hlavy až k päte“ a je korupciou a mafiánstvom presiaknutý, z čoho je potrebné vyvodiť aj politickú zodpovednosť.
Kto nastaví nový kurz v polícii?
Je pravidlom, že s novou politickou mocou prichádza aj nový policajný prezident. Po nástupe vlády Igora Matoviča (OĽaNO) v pozícii policajného prezidenta skončil Milan Lučanský a dočasne ho nahradil Peter Kovařík. Ten okrem iného pôsobil ako vyšetrovateľ, policajný pridelenec na slovenskej ambasáde vo Washingtone alebo ako riaditeľ odboru prevencie korupcie na úrade vlády za Ficovej i Pellegriniho vlády.
Posledné slovo pri menovaní šéfa polície bude mať minister vnútra Mikulec. Zoznam záujemcov o túto funkciu sa uzavrie na konci novembra. Nie je vylúčené, že Kovařík policajným prezidentom zostane.
V minulosti sa hovorilo o tom, že by policajný prezident mal byť autonómnejší bez vplyvu šéfa rezortu vnútra. Podľa analytika Baránka ak má mať minister vnútra zodpovednosť za tento rezort, musí policajnému prezidentovi dôverovať.
„Nie sme v štádiu rozvinutej demokracie, kde by mal policajný prezident autonómiu bez ohľadu na to, aký minister príde. Sme v krízovom štádiu riešenia mamutej korupcie v tomto štáte a to je iná situácia ako stabilizovaná demokracia,“ mienil Baránek. Pripustil, že v budúcnosti sa situácia môže zmeniť vrátane pravidiel výberu nového policajného prezidenta.
Bývalý šéf protikorupčného úradu Šatek vidí budúce reformy v polícii skepticky. Podľa neho hnutie OĽaNO nemalo spracovaný solídny reformný plán pre políciu. Tvrdí, že Mikulec ako bývalý vojenský spravodajský dôstojník nie je schopný niečo také vymyslieť.
„Mal by tam mať na to iných ľudí, ale pochybujem, že sa tam nájde dostatok čistých a najmä erudovaných ľudí,“ usúdil Šátek. Dodal, že doteraz nikto z ministerstva vnútra alebo policajného prezídia nevystúpil a nepomenoval kľúčové problémy.