BRATISLAVA 5. mája (WBN/PR) –
Slovenská národná galéria Vás srdečne pozýva do
AUCÁJDRA
uhrančivej inštalácie Otisa Lauberta
AUCÁJDER je jednou z posledných významnejších akviziícií novšieho umenia SNG, pričom jeho dočasná inštalácia v rizalite na 1. poschodí Vodných kasární SNG na Rázusovom nábreží 2 súvisí s výstavou Kabinet kuriozít kurátorky Nade Kančevovej. Obe výstavy / inštalácie totiž spája oslobodzujúci pohľad na objekty, vytrhnuté zo zaužívaných (inštitucionálnych či existenciálnych) životných cyklov.
Otis Laubert (1946) je kľúčovou postavou umenia inštalácie a objektu 90. rokov 20. storočia. Tvorbu tohto vynaliezavého autora celoživotne poháňa zberateľský princíp a väzba na nájdený objekt, resp. odpadovú kultúru. Lauberta možno vnímať ako muzeálneho umelca či umelca archívu, ktorý podobne ako múzeum nazbierané rozličným spôsobom štrukturuje a esteticky „povyšuje“. Slovami Jany Geržovej v súvislosti s Aucájdrom: „Účinnosť tejto inštalácie spočíva na alchymistickej premene profánneho v sakrálne.“
SNG mala doteraz v zbierke od Lauberta len pár drobností, zakúpených koncom 80. rokov, resp.
v súvislosti s jeho prezentáciou v rámci Sond na začiatku deväťdesiatych rokov. Aucájder je konečne prvou monumentálnejšou Laubertovou prácou v našich zbierkach. Hoci s ním v budúcnosti počítame
v rámci stálych expozícií, jeho aktuálne dočasné zavesenie uzatvára dátum očakávanej rekonštrukcie.
Aucájder patrí k najfrekventovanejším dielam umenia inštalácie slovenských 90. rokov. Má za sebou pozoruhodnú výstavnú minulosť, zároveň je divácky veľmi príťažlivý, vyslovene interaktívny.
Petra Hanáková
Slová autora pri príležitosti prvej inštalácie AUCÁJDRA v roku 1985:
Touto výstavou sa snažím predĺžiť život veciam, ktoré spoločnosť považuje už za mŕtve, alebo nehodné nášho partnerstva. Napriek tomu, že je tu použité všeličo, nie je tu hocičo. Nie sú tu zastúpení traja hlavní predstavitelia smetiska: papier, textil a potraviny.
Na túto výstavu som použil nepatrnú časť môjho depozitu, ktorý budujem už 50 rokov. Aby bol život zachytený v čo najširšej škále, je prezentovaný vecami z rôznych historických etáp, štýlov, materiálov, funkcií, farebností, v celistvosti i vo fragmentoch, konkrétnych, ale aj neidentifikovateľných podobách. Je to aj varovný prst pre spoločnosť, ktorá si príliš rýchlo osvojila termín inovácia. Často sa bez väčšieho rozmyslu zahadzujú veci a kupujú sa nové. Zdá sa mi, že sa to týka hlavne dvoch oblastí: nadvýroby a ekológie. Okrem iného je to aj neúcta k ľudskej práci. Za každým z týchto predmetov sa skrýva množstvo hodín ľudskej práce a umu.
Na rozdiel od iných, nezahadzujem tak rýchlo veci, ktoré stratili svoju prvoradú funkciu. Ak k tomu predsa len má dôjsť, musím si to dobre rozmyslieť. Odtiaľ je odvodeným aj názov výstavy: „Predtým než vyslovím hanlivé slovo AUCÁJDER“, musím si to dobre rozmyslieť.
Otis Laubert