SNS milšia a Hlas povoľnejší? (komentár)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peter Weiss
Peter Weiss. Foto: SITA.
Tento článok pre vás načítala AI.

Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) krátko po sneme strany Hlas-SD povedal, že považuje návrh, aby sa predsedom parlamentu stal líder národniarov Andrej Danko, za dobrý pre stabilitu a vyváženosť koalície.

Kaliňák tiež dodal, že tento návrh podporuje aj premiér Robert Fico. Danka pritom vychválil, že bol dobrým šéfom parlamentu, a to aj napriek všetkým jeho minulým a čerstvým politickým aféram a škandálom, ktoré ho zdiskreditovali vo verejnosti a ktoré spôsobili, že hanebne pohorel v prezidentských voľbách.

Vyhlásiť niečo také dva dni po sneme koaličného partnera, ktorý deklaroval, že chce podľa koaličnej zmluvy uplatniť svoj nárok na obsadenie postu predsedu parlamentu znamená, že tak Smer ako aj Slovenská národná strana (SNS) veria, že môžu stranu Hlas vydierať a zlomiť. A že teda ju plne nerešpektujú.

Napokon, SNS už opakovane nanútila ministrom Hlasu svoju krajne konzervatívnu agendu tak, že to išlo až na hranicu ich politickej dôstojnosti a svojbytnosti ich strany.

Legenda o troch prútoch Svätopluka

Danko argumentuje, že zvolením predsedu Hlasu a parlamentu Petra Pellegriniho za prezidenta sa menia mocenské pomery v koalícii a on má v mene legendy o troch Svätoplukových prútoch byť spolu so zakladateľom Hlasu a predsedom Smeru tiež jedným z najvyšších ústavných činiteľov.

Akurát že po tom, čo žalostne neuspel aj v európskych voľbách, je už iba tenučkým prútikom, lebo stratil akúkoľvek neformálnu politickú autoritu. Je ilúziou myslieť si, že ľudia si ho znovu začnú vážiť pre to, že sa opäť stane predsedom parlamentu.

Andrej Danko
Andrej Danko, podpredseda parlamentu a líder Slovenskej národnej strany (SNS). Foto: archívne, SITA/Milan Illík

Predstava, že na kreslo šéfa parlamentu má nárok SNS, ktorá tvorí iba osminu poslaneckého zázemia vládnej koalície, a nie takmer trikrát silnejší Hlas, popiera výsledok demokratických parlamentných volieb.

Argument, že Pellegrini bol zvolený s pomocou koaličných partnerov, a preto by mal Hlas vrátiť túto podporu tým, že ustúpi nespravodlivému personálnemu nároku SNS a tlaku silnejšie koaličného partnera – Smeru, má vážne slabiny.

Jednak nik tak vytrvalo, podpásovo až dehumanizujúco neútočil na prezidentského kandidáta Pellegriniho, ako jeho koaličný partner, predseda SNS Danko. Azda s výnimkou Igora Matoviča. Smer tiež Pellegriniho viackrát priamo aj nepriamo spochybňoval a do prvého kola ho podporoval veľmi vlažne.

Nevie si Smer-SD poradiť s koaličným apendixom?

Podpora pred druhým kolom od koaličných partnerov prišla nie z lásky k predsedovi Hlasu, ktorému predtým dávali najavo pohŕdanie. Takže vďačnosť za to, že prezidentom sa stal kandidát koalície, by mala byť vzájomná.

Politicky z výsledku prezidentských volieb nemal benefit iba Pellegrini a jeho Hlas, ale aj Smer a SNS. Veď si neželali podobnú kohabitáciu s hlavou štátu, akú zažili so Zuzanou Čaputovou. To Danko predsa označil Ivana Korčoka za „absolútne zlo“.

Otázka znie, prečo Smer, ktorý má stále v názve, že je aj sociálnu demokraciou, sústavne uprednostňuje národno-konzervatívnu radikálnu neoľudácku SNS pred stranou Hlas-SD, o ktorej pred voľbami vyhlasoval, že je Smeru pre svoju sociálnodemokratickú orientáciu najbližšia.

To si Smer naozaj nevie poradiť s koaličným apendixom, so SNS, ktorá by dnes už ani neprešla do parlamentu? Akú logiku má ustupovať predsedovi SNS v čase, keď aj napriek podpore dvoch členov vlády – Tomáša Tarabu a Martiny Šimkovičovej – vo voľbách do Európskeho parlamentu nedostal ani dve percentá?

Ponúka sa niekoľko odpovedí

Po prvé, Smer chce na úkor Hlasu utlmiť arogantnú a agresívnu vydieračskú politiku SNS, ktorá destabilizuje koalíciu. Na to, že by SNS, ktorá vláde robí hanbu doma aj v zahraničí, nahradil KDH, to zatiaľ nevyzerá, hoci Smer už udičky hádzal.

Pravdou však je, že ani ukojenie túžby Danka byť znovu druhým najvyšším ústavným činiteľom a dostať možnosť robiť škandály a trapasy aj v zahraničí, neukojí personálne ambície bizarného zoskupenia, krajných pravičiarov a radikálov, ktoré sa prekrúžkovalo do NR SR na kandidátke SNS.

Po druhé, Smeru, ktorý sa podľa vyjadrenia Pellegriniho zo začiatku roku 2023 posunul viac do extrémneho prostredia a začali byť viacej hnedí ako červení sociálni demokrati, je bližšia vyššie spomenutá radikálna neoľudácka ideologická agenda SNS.

Veď napr. ministerka kultúry Šimkovičová dostala plnú podporu premiéra Fica pre svoje predstavy smerujúce k deštrukcii fungujúceho inštitucionálneho zázemia podpory umenia a kultúry, k obmedzovaniu slobody umeleckej tvorby pod zámienkou boja proti “zvrhlosti”, ako aj k likvidácii verejnoprávnosti RTVS a jej nahradeniu fakticky štátnou STVR podľa predstáv Danka. A krátko po tom, čo vyšli najavo predbežné výsledky eurovolieb, poslanec za Smer Tibor Gašpar ich označil za víťazstvo národno-konzervatívnych síl.

Z tohto jeho tvrdenia vyplýva, že strana Smer, ktorej predstavitelia sa donedávna urážali, keď politológovia aj bývalí ľavicoví politici o nej hovorili, že už dávnejšie nie je sociálnou demokraciou, ale národno-konzervatívnou či dokonca národnosocialistickou politickou silou, sa už prestala hlásiť k sociálnej demokracii.

Gašpar verejne potvrdil závery, ktoré vyplynuli z národno-konzervatívneho manifestu Smeru, ktorý prezentoval Robert Fico vo svojom prvom videu po návrate z nemocnice. Smer sa definitívne rozžehnal so Stranou európskych socialistov.

Po tretie, Smer chce odobratím funkcie predsedu NR SR, ktorá je nielen viditeľná pre verejnosť, ale aj mocenská, lebo sa cez ňu ovplyvňuje chod parlamentu, obmedziť Hlasu manévrovací priestor pre jeho vlastné ideologické smerovanie a presadzovanie vlastnej politiky v rámci vládnej koalície.

Toho priestoru, ktorý Smer naopak úplne neúmerne počtu poslancov v NR SR a ich škandalóznemu správaniu poskytuje SNS. Ide o definitívne podriadenie Hlasu národno-konzervatívnemu naratívu, ktorý vyjadril Danko pri podpise memoranda o vytvorení koalície, teda že vláda má byť národná, sociálna a kresťanská. Čo je staré ľudácke heslo.

Predsedovia Smeru a Hlasu, strán s prídomkom sociálna demokracia, sa vtedy proti tomu neohradili. Hlasu na tom akosi nezáležalo a Smer je s touto definíciou evidentne uzrozumený. Dnes Smer nepotrebuje, aby mu Hlas nastavoval vo vláde sociálnodemokratické zrkadlo. Napokon, Gašpar tiež zaradil Hlas do národno-konzervatívneho tábora…

Uvidíme, či sa Hlas-SD definitívne podvolí politickému a ideologickému tlaku posilneného dôsledkami atentátu na premiéra Fica posilneného Smeru a SNS, ktorej ľudia osem mesiacov po voľbách vystavili v eurovoľbách tvrdé negatívne vysvedčenie.

Otázka znie. Stane sa Hlas-SD tiež súčasťou národno-konzervatívneho politického prúdu, alebo bude mať odvahu zostať svojbytnou stranou a presadzovať vo vládnej politike sociálnodemokratické hodnoty aj proti konzervatívnej väčšine v koalícii?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Andrej DankoPeter Pellegrini
Firmy a inštitúcie Hlas-SDSMER-SDSNS Slovenská národná strana