BRATISLAVA 12. apríla (WEBNOVINY) – Zúfalo nízka pôrodnosť zaradila Slovensko na poslednú priečku štatistík krajín Európskej únie. Aj keď sa v posledných rokoch situácia o niečo zlepšila, so starnutím obyvateľstva budeme mať jeden z najväčších problémov v únii. Upozorňuje na to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Takéto závery vyplynuli z odbornej konferencie ministrov sociálnych vecí v Maďarsku, na ktorej sa zúčastnili aj minister práce Jozef Mihál a štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová. Udržať stabilnú populáciu je možné len vtedy, ak pôrodnosť v krajine dosahuje hodnotu najmenej 2,1 dieťaťa na jednu ženu. Ešte nedávno bola však hlboko pod touto hranicou v každom členskom štáte, pričom Slovensko bolo na konci.
V budúcnosti sa bude ekonomické zaťaženie obyvateľstva Slovenska zhoršovať
Podľa údajov Štatistického úradu SR pripadá na Slovensku na jedného dôchodcu čoraz menej ekonomicky aktívnych ľudí. Veková kategória 65 až 69 ročných vykazuje v rámci všetkých skupín najvyššie tempo rastu. Vzhľadom na túto skutočnosť možno predpokladať, že sa v budúcnosti bude ekonomické zaťaženie obyvateľstva Slovenska zhoršovať, čo je zároveň aj vážny signál pre trh práce. Jemne stúpajúce sú štatistiky pôrodnosti. Až do roku 2008 sa plodnosť pohybovala na úrovni približne 1,25 dieťaťa na ženu, no odvtedy zaznamenala rast a v nasledujúcom roku dosiahla hodnotu 1,41 dieťaťa na ženu. Neustále sa zvyšuje aj priemerný vek matiek pri narodení prvého dieťaťa a pri pôrode. Ženy prvorodičky 30-ročné a staršie sa v roku 2009 podieľali na celkovej plodnosti 40,2 percenta, v roku 2000 to bolo len 7,3 percenta. Neustále klesajúce miery plodnosti žien vo veku 20 – 24 rokov podľa ministerstva nie sú prekvapujúce, keďže podiel žien študujúcich na univerzite neustále stúpa. Materstvo je v tejto životnej fáze považované za nežiaduce. Materský štart sa posúva čoraz viac do veku približne 30 rokov.
Po roku 2020 sa začne obdobie poklesu počtu obyvateľov a intenzívneho populačného starnutia
Napriek tomu, že sa do budúcna očakáva vyššia pôrodnosť, ani tá nedokáže kompenzovať vplyv vekovej štruktúry. Preto najneskôr po roku 2020 sa začne obdobie poklesu počtu obyvateľov a intenzívneho populačného starnutia, ktoré bude trvať niekoľko desaťročí. Minister práce Jozef Mihál na zasadnutí ministrov vyjadril snahu zvrátiť negatívny trend, akým sa demografický vývoj v súčasnosti poberá. Spomenul zmeny v príspevku pri narodení dieťaťa a finančnej podpore pri starostlivosti o dieťa. Tie platia od januára a ich cieľom bolo zlepšiť ekonomickú situáciu mladých rodín. Nárok na peniaze od štátu majú aj rodičia, ktorý zarábajú. V pripravovanej novele zákonníka práce navrhuje rezort ďalšie opatrenia, napríklad flexibilné pracovné podmienky, odľahčovaciu služba, zdieľané miesto, nemožnosť prepustiť tehotnú ženu v skúšobnej lehote či možnosť vyčerpať si rodičovskú dovolenku do piatich rokov veku dieťaťa.
Proces starnutia v únii bude naberať stále rýchlejšie tempo
Momentálne sa úroveň obyvateľov Európskej únie starších ako 65 rokov pohybuje okolo 20 percent. Do roku 2050 predpokladajú odborníci jej zvýšenie na 45 až 55 percent, čo povedie k veľkému tlaku na verejné výdavky. V rokoch 2010 až 2060 očakávajú pokles počtu obyvateľstva v 14 krajinách EÚ, no v 15 štátoch naopak nárast. Slovensko je v horšej skupine. Podľa odborných prognóz by sa počet obyvateľov v EÚ mal zvýšiť o 1,3 percenta, teda na 520 654 050 ľudí. V nasledujúcich rokoch sa však bude rapídne znižovať a v roku 2060 by malo EÚ obývať len niečo vyše 505 000 000 občanov.
Vážnym sa javí najmä fakt, že proces starnutia v únii bude naberať stále rýchlejšie tempo. Zatiaľ čo v roku 2000 z celkovej populácie v EÚ tvorili starší ako 80 rokov len 3,3 percenta, v roku 2060 túto skupinu bude tvoriť až 12,1 percenta. Táto kategória v porovnaní s ostatnými zaznamená najrýchlejší nárast. Druhé najvyššie tempo budú vykazovať ľudia vo veku 65 až 79 rokov, ktorých počet by mal vzrásť o 5,5 percenta. Celkovo sa počet dôchodcov v EÚ zvýši o 14,3 percenta. Ako možné riešenie navrhuje EÚ päť kľúčových krokov: podporu zamestnanosti (viac pracovných miest, dlhší život a zlepšenie jeho kvality); produktívnejšiu a výkonnejšiu Európu; udržateľný stav verejných financií, aby zaručili primeranú sociálnu ochranu a spravodlivosť medzi generáciami; podporu demografickej obnovy a prijímanie a integráciu migrantov.