BRATISLAVA 13. októbra (WEBNOVINY) – „Ja som o nelegálnom softvéri vôbec nevedel. Ja za to vôbec nezodpovedám! Nemám na stráženie softvéru čas.“ Najčastejšie reakcie manažérov a konateľov firiem, ktorí čelia obvineniu zo softvérového pirátstva, sú možno aj pravdivé, žiaľ, sú rovnako právne neakceptovateľné ako výhovorky domácich pirátov, ktorí používajú alebo distribuujú nelegálny softvér pre súkromné účely: „Bola to len záložná kópia. To mi nainštaloval na počítač kamarát, ja o tom nič neviem.“
Uvedené príklady sú súčasťou najnovšej analýzy prípadov evidovaných za posledné tri roky protipirátskou organizáciou BSA (Business Software Alliance). Sústredila sa v nej na najčastejšie tvrdenia pirátov, ktorými ospravedlňujú odhalené
konanie. K tomu treba pridať ešte časté odvolávanie sa na neznalosť zákona a licenčných zmlúv súvisiacich s nelegálne používaným softvérom.
Neznalosť a nedbalosť neospravedlňuje
„Aj keď väčšina výrokov by sa mohla považovať za naivné výhovorky, nikto netvrdí, že každý manažér je vypočítavý podvodník. Dá sa v niektorých prípadoch uveriť, že chyba sa stala z neznalosti či nedôslednosti,“ vysvetľuje Slávka Šikurová, tlačová hovorkyňa protipirátskej organizácie BSA, a dodáva: „Lenže aj keby to bola pravda, neznalosť zákona rovnako ako nedbalosť nikoho zodpovednosti za činy nezbavuje.“
Stále častejšie sa objavujú vo výhovorkách aj pokusy zhodiť zodpovednosť na niekoho iného. „Tak ako manažment nemusí poznať konkrétne paragrafy a osobne vypočítavať dane či montovať hydranty na chodbách, ale za správne odvedenie daní a dodržiavanie požiarnych predpisov je zodpovedný, tak isto nemusí na počítač sám softvér inštalovať. Aj tak nesie spoluzodpovednosť za to, že sa nesnažil zabrániť softvérovému pirátstvu a prehliadaním problému umožnil šírenie nelegálneho softvéru,“ uviedla ďalej Slávka Šikurová.
Najčastejšie výhovorky softvérových pirátov (analýza prípadov evidovaných BSA za posledné tri roky)
1. Za softvér nezodpovedám. (Za legálnosť softvéru zodpovedá niekto iný, najmä správca siete.)
2. O používaní nelegálneho softvéru som vôbec nevedel. (Často zaznieva v snahe zbaviť sa zodpovednosti.)
3. Na stráženie softvéru nemám čas. (Mám iné priority súvisiace priamo s podnikaním, licencie neriešim.)
4. Licencie sme práve chceli nakúpiť. (Naša firma príliš rýchlo rastie, došlo k fúzii alebo akvizícii a zatiaľ sme sa k doladeniu licencií nedostali.)
5. Licencie sú príliš drahé, chcel som si ich dokúpiť, keď sa firma rozbehne. (Tento argument najčastejšie zaznie u špecializovaných firiem – architekti, projektanti, grafici či konštruktéri, ktoré používajú nákladný špecializovaný softvér.)
6. Softvér sme len testovali a potom sme ho zabudli odinštalovať. (Typická výhovorka patriaca medzi najmenej uveriteľné. Je obvykle sprevádzaná argumentom, že nie je predsa možné mať softvér stopercentne pod kontrolou.)
7. Ide o záložné kópie. (Častý argument pirátov distribuujúcich nelegálny softvér, keď sa u nich nájdu inštalačné súbory.)
8. To mi nainštaloval kamarát, ja tomu vôbec nerozumiem. (Populárny argument domácich pirátov. Pokiaľ ide o staršieho používateľa, alebo keď bol nelegálny softvér nainštalovaný pri nákupe počítača, je to azda uveriteľné.)
Správcovia IT vs. manažment
Najčastejším obetným baránkom v odhalených firmách sú správcovia výpočtovej techniky, ale môže ísť aj o radových zamestnancov a dodávateľov informačnej techniky. Niekedy ide skutočne o konanie poza chrbát vedenia, často sú však zamestnanci do pirátstva priamo či nepriamo nútení. Zamestnanec môže dostať príkaz nainštalovať kradnutý softvér, alebo inštalovať legálny softvér na viac počítačov, ako dovoľuje licencia. Prípadne vedenie odmieta investovať do správcom navrhovaných preventívnych opatrení.
„V súčasnej neradostnej situácii na trhu práce môže zamestnanec tlaku nadriadeného ľahko podľahnúť. Strata práce je pre mnohých reálnejšia hrozba ako obvinenie z pirátstva,“ vysvetľuje JUDr. Adriana Tomanová, právna zástupkyňa BSA, a na vysvetlenie právnej situácie dodáva: „Tým sa však vystavujú nebezpečenstvu, že za pirátstvo budú skutočne niesť následky trestnoprávneho konania namiesto svojich šéfov. Smutnou pravdou totiž je, že v doteraz známych prípadoch sa manažéri za svojich zamestnancov nikdy nepostavili!“ Adriana Tomanová odporúča zodpovedným osobám, aby sa bránili, najlepšie písomne a verejne, napríklad v zápise z porady.
Manažment sa zodpovednosti nezbaví
Ani postihy výkonných pracovníkov nezbavia vlastníka resp. najvyššie vedenie zodpovednosti za nelegálne používanie softvéru, a to ani v prípade, že nikto z nich skutočne nenariadil nezákonnú inštaláciu ani sa jej nezúčastnil. „Z doterajšej evidencie BSA jasne vidieť, že na neznalosť tejto skutočnosti už doplatilo veľa manažérov a konateľov firiem,“ upozorňuje Slávka Šikurová. „Ak teda chcú predísť súdnemu sporu či ťahaniciam s mimosúdnym vyrovnaním s poškodenými výrobcami softvéru, mali by vo vlastnom záujme vytvoriť vo firme také mechanizmy a prostredie, ktoré umožňujú dokonalý prehľad o manipulácii so softvérom a aktívne bránia porušovaniu autorských práv.“
Čo hrozí páchateľom
Vysoké peňažné tresty, prepadnutie veci, či dokonca trest odňatia slobody až na obdobie 8 rokov, tak vyzerá účet za softvérové pirátstvo. „Odškodné poškodeným firmám sa počíta podľa hodnoty nájdeného nelegálneho softvéru. Priemerná výška odškodného sa minulý rok pohybovala v nie zanedbateľnej čiastke 5 000 eur. Upozorňujem, že ide o priemernú sumu a kompenzácie sa neraz môžu vyšplhať do rádovo vyšších čiastok,“ uzatvorila hovorkyňa Slávka Šikurová. Okrem toho musí firma počítať s nákladmi na právne zastúpenie a samotné súdne konanie.