Po tom, čo organistka Zuzana Ferjenčíková oslovila skladateľa Mariána Gregora, či by nechcel, aby jeho tvorba zaznela vo francúzskom Poligny, nenechala odozva na seba dlho čakať. Skladateľ a zároveň kňaz zo Sielnice je autorom turíčnej omše Messe de la Pentecôte. Omša obsahuje spev na úvod, obetovanie, prijímanie a organovú hudbu na záver.
Názvy, vo francúzskom jazyku, súvisia so štýlom hudby a typom sielnického nástroja. Cyklus bol premiérovaný v júni 2022. Marián spolupracuje s organistkou a členkou Ženského speváckeho zboru Belius z Očovej, Denisou Gibalovou-Kabáčovou. Táto priateľská genéza predurčila letné zborové turné Beliusu, ktorý na prelome augusta a septembera vycestoval na západnú stranu Európy.
Švajčiarsky Kriens bol prvou zastávkou. Leží neďaleko od hlavného mesta kantónu – Luzernu. Práve tam, prebiehajúci festival klasickej hudby, prilákal množstvo turistov a nadšencov tohto hudobného štýlu.
Rýchle presuny, spojené s hlučným životom, švajčiarska presnosť, nielen prepravy, veľkolepé historické budovy, kostoly s vežičkami, kryté mosty, zdobené fontány, pestrofarebné domy i atmosféru sobotného trhu, sme mohli obdivovať počas trojhodinovej prehliadky. Našej českej sprievodkyni, penzistke Jitke, sme miestami nestačili. Najsilnejším momentom bola zastávka v Jezuitskom kostole, kde sme sa úplne spontánne zhromaždili pred oltárom a chceli pokoriť mystickú akustiku.
Chrám sa, počas nášho spevu, zapĺňal. V najlepšom však treba prestať a my sme sa rýchlym tempom presunuli ku krytému Mlynskému mostu. Škoda len, že pre krátkosť času sme nestihli navštíviť kostol svätého Leodegara. Prvotný zámer koncertu bol práve tam. Luzernu sme preto zamávali a rozlúčili sa – Uf Wiederluege mitenand!
Pohostinnosť miestneho kostolníka
Kriens bol pokojnejší a vítal nás s pokorou. Leží na úpätí legendárnej hory Pilatus – údajne posledným odpočinkom Pontia Piláta.
Naskytali sa nám nebeské výhľady. Nad námestím sa týči, takmer celý v bielom, farský kostol svätého Galla a vďaka svojej vyvýšenej polohe formuje krajinu v údolí. Pokojný kostolík, bez turistov, prameň sily, ako sme sa dozvedeli z jeho loga.
Všadeprítomné plagáty oznamovali blížiaci sa slovenský koncert. Kostol zíval prázdnotou, až kým sa nerozozvučali píšťaly práve zrenovovaného organu zo začiatku 19. storočia. Dokonale umocnili dramatickú zhudobnenú turíčnu udalosť.
Účasť krajanov i pohostinnosť miestneho kostolníka a organizátora podujatia, Konstantina Keisera, bola mimoriadna. Švajčiarsku nadradenosť sme nepocítili. Ľudkosť, prijatie, priateľstvo – atribúty tohto vzácneho miesta – chrámu pre ľudí.
Západ slnka osvecoval oceľový Danov kríž
Do francúzskeho Poligny sme dorazili v podvečerných hodinách. Západ slnka práve osvecoval oceľový Danov kríž na neďalekej hore. Ani po zotmení neostal nepovšimnutý a nasvietený držal ochrannú ruku nad celou obcou.
Úzke kamenné uličky, ktorými sme sa predierali, už spali. Zuzka bola, z návštevy krajanov, dojatá a spolu s organizátorom koncertu, Petrom Hammerom, nás privítala objatím. Po úvodných inštrukciách sme zamierili ku kostolu svätého Hippolyta. Odpočíval. Ešteže kostolník býval oproti.
Z našej neskorej návštevy nebol práve nadšený. Keď sa kostolné svetlá, nastavené len na pár minút zrazu vypli, akoby sme ešte väčšmi pocítili prítomnosť Boha. Duchovné miesto, so vzácnym organom z dielne Aristide Cavaillé-Coll.
Pokoncertné Merci beaucoup
Večera nesklamala – pravá, francúzska! Mnohé speváčky možno doteraz netušia, že tie šmykľavé huby v polievke boli vlastne slimáky. Každej sa však ušiel prípitok domáceho červeného vína, a tak príchod nebol najhorší. Deň koncertu sa javil voľnejší než zvyčajne.
Aj keď sa na prvý pohľad zdalo, že v neveľkej obci nie je čo obdivovať, každá budova, ktorú sme míňali, rozprávala svoj príbeh. Ľudia žijú skromne. Staré drevené ošúchané okenice, na domoch, poväčšine nekontrujú farebným črepníkovým kvetom, ale skôr zvedavým domácim miláčikom, ktorých zaujíma atypický ruch ulice.
Po generálke sa kostol začal napĺňať srdečnými poslucháčmi, ktorí majú radi umenie a na obdobné koncerty sú zvyknutí. O moment prekvapenia sa nepostarala len Zuzka so svojou virtuozitou a improvizačným sprievodom slovenskej ľudovej piesne „Na kamenečku“, ale aj samotný skladateľ, Marián Gregor, keď sa ticho a skromne usadil do zadnej lavice a započúval do vlastnej tvorby. Vzácna symbióza! Omša, vo francúzskom štýle, tak zaznela vo svojej druhej duchovnej domovine.
Každé pokoncertné Merci beaucoup bolo akési vznešenejšie. „To nie je spev, to je modlitba!“ nadobudlo reálny rozmer a je našou nádejou nikdy neprestať. Zájazd bol realizovaný s podporou FPU.
Zuzana Ferjenčíková je slovenská organistka, klaviristka a skladateľka. Študovala, okrem iného, v Bratislave (u Jána Vladimíra Michalka) a vo Viedni (u Petra Planyavského), no bola poznačená najmä štúdiom a spoluprácou s Jeanom Guillouom. Získala niekoľko cien na medzinárodných súťažiach a v roku 2004 ako prvá žena získala prvú cenu na Medzinárodnej organovej improvizačnej súťaži v Haarleme. Bola titulárnou organistkou benediktínskeho opátstva „Unserer Lieben Frau zu den Schotten“ vo Viedni. Pravidelne je pozývaná do porôt medzinárodných organových súťaží. Založila a predsedá spolku „Wiener Franz Liszt-Gesellschaft“. Od roku 2015 žije vo Švajčiarsku.
Skladateľ Marián Gregor (1979) vyštudoval katolícku teológiu a bol vysvätený za kňaza v Banskej Bystrici v roku 2003. Počas pôsobenia v Martine, Banskej Bystrici a Sielnici študoval kompozíciu na Akadémii umení v Banskej Bystrici a organovú hru na banskobystrickom konzervatóriu. Vo svojom hudobnom štúdiu sa osobitne venoval mystike vo francúzskej organovej hudbe 20. storočia. Je znalcom hudobných a umeleckých subkomisií pri Konferencii biskupov Slovenska. Liturgickú hudbu vyučoval na banskobystrickom konzervatóriu i v kňazskom seminári v Badíne. Od roku 2018 vedie kňazskú schólu banskobystrickej diecézy.
Ženský spevácky zbor Belius vznikol v roku 2010 v obci Očová. Názov nesie po očovskom rodákovi, polyhistorovi a európskom vedcovi – Matejovi Belovi. Tvorí ho viac než 35 speváčok. Cielene pracuje na hlasovej kultúre, umeleckom prejave a hudobnej tvorivosti prostredníctvom workshopov v rámci hlasových skupín alebo individuálnym rozvojom jednotlivcov. Interpretuje skladby rôznych žánrov – sakrálne diela, svetskú tvorbu, zborové úpravy ľudových piesní a gospelov.
Najvýznamnejší prínos zboru je však v uvádzaní nových kompozícii od súčasných slovenských autorov a popularizovanie zborového spevu pomocou dynamickej audiovizualizácie skladieb. Na umeleckej pôde vydal niekoľko CD nosičov so slovenskou zborovou tvorbou. Zbor sa často zúčastňuje lokálnych ale aj medzinárodných festivalov a vystúpení, vďaka čomu získal najvyššie ocenenia nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Španielsku, či Poľsku.
Belius vedie od jeho zrodu Oľga Bystrianska. Jej umelecký prejav vychádza hlavne z duchovného aspektu v kontexte so súčasným trendom v zborovom speve Ako dirigentka má za sebou dlhoročné skúsenosti s prácou v zborových telesách. Inšpiráciou je pre ňu samotná hudba a jej pôsobenie na poslucháča. Dirigentka absolvovala hru na organ na Janáčkovej Akadémii Múzických Umení v Brne a dirigovanie zboru na Akadémii Umení v Banskej Bystrici. Je zakladateľkou viacerých speváckych zborov. Od roku 2018 je členkou poradného zboru Národného osvetového centra pre zborový spev na Slovensku. V roku 2023 získala za svoj pedagogický prínos v rámci hudobného vzdelávania cenu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Organistka Denisa Gibalová-Kabáčová vyštudovala Konzervatórium Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici, súčasne v dvoch odboroch: hru na organe pod vedením Mgr.art Aleša Solárika a hru na klavíri pod vedením Mgr.art. Petra Sochuľáka. Koncertne aj súťažne sa prezentovala vo viacerých mestách Slovenska aj v zahraničí. V roku 2012 sa stala poslucháčkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave v odbore hra na organe pod pedagogickým vedením doc. Imricha Szabóa, ArtD.. V roku 2013 sa stala reprezentantkou Slovenského rozhlasu v súťaži New Talent. Aktívne spolupracuje s významnými slovenskými hudobnými telesami a interpretmi. V roku 2022 uviedla tvorbu katolíckeho kňaza a skladateľa Mariána Gregora.