Monika Masariková pôsobí ako doktorandka na Akadémii ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika so zameraním na bezpečnosť a obranu štátu. V minulosti pracovala ako výskumná pracovníčka pre Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy, kde sa venovala primárne Afganistanu a centrálnej Ázii.
Afganská volebná komisia v nedeľu vyhlásila bývalého ministra financií Ashrafa Ghaniho za víťaza júnového druhého kola prezidentských volieb. Prečo jej vyhlásenie trvalo tak dlho?
Napriek tomu, že volebná účasť v posledných prezidentských voľbách lámala rekordy, čo sa týka celkového počtu voličov, ale aj účasti žien, hlasovanie bolo tak ako po minulé roky sprevádzané volebnými podvodmi. Tesne po uzatvorení volebných miestností sa obaja kandidáti prehlásili za víťazov volieb a obviňovali jeden druhého z falšovania hlasovania, čim hrozilo zablokovanie volebného procesu a dlhá politická kríza. OSN preto navrhla prepočítať hlasy. Americký minister zahraničných vecí John Kerry zas súbežne vyrokoval, aby obaja prezidentskí kandidáti uzavreli dohodu o zostavení vlády národnej jednoty, v prípade ich víťazstva. Napriek počiatočnému optimizmu z ústnej podpory dohody sa ukázalo, že nezhody medzi kandidátmi sa nepodarilo urovnať.
V čom spočívala dohoda?
V prvom rade treba povedať, že dohoda bola veľmi vágna. Víťazný kandidát mal sformovať vládu národnej jednoty, ktorá mala byť inkluzívna a mala zahŕňať aj svojho súpera. Čo by to znamenalo v praxi bolo ale vtedy nejasné. Obaja kandidáti dohodu na verejnosti interpretovali po svojom. Abdullah Abdullah, ktorý podľa predbežných výsledkov strácal na svojho súpera takmer milión hlasov, dohodu podporoval a spoluprácu predstavoval s nadšením. Na druhej strane Ghani sa nechal počuť, že v prípade víťazstva bude on ten, čo bude riadne vládnuť, tak ako mu to ukladá ústava.
Je teda dohoda záväzná?
K podpisu dohody došlo až 21. septembra, po necelých troch mesiacoch diskusií. Stalo sa tak tesne predtým, ako mala afganská volebná komisia vyhlásiť výsledky opätovného prepočítavania hlasov. Kandidáti sa dohodli, že víťazom volieb sa stane Ghani. Abdullah sa podľa dohody stane „výkonným riaditeľom“ vlády, s podobnými právomocami ako premiér, ktorý bude riadiť denno-dennú agendu vlády a bude sa zodpovedať prezidentovi. Prezident bude vláde predsedať a bude prijímať strategické rozhodnutia.
Nie je podpis tejto dohody sklamaním pre voličov?
Určite nie, hoci sa ozývajú hlasy, ktoré túto dohodu kritizujú, najmä v tábore víťaza volieb, ktorým sa nepáčia ústupky. Pýtajú sa, načo sa riskovali stovky ľudských životov a investovali milióny dolárov do realizácie druhého kola volieb, keď o smerovaní krajiny budú rozhodovať obaja kandidáti. Na druhej strane je dôležité povedať, že táto dohoda je kompromis v pätovej situácii, kedy ani jeden z kandidátov nechcel ustúpiť, a jediná cesta k stabilite politického systému, kedže iba inkluzívna vláda má v Afganistane šancu zaistiť stabilitu. Ak by aj volebná komisia vyhlásila výsledky volieb bez dohody rivalov, porazený kandidát by sa od výsledkov dištancoval a spolu s ním aj jeho podporovatelia. Vyhrotila by sa tak napätá situácia v už i tak polarizovanej krajine, ktorú v posledných mesiacoch len vystupňovali hádky medzi kandidátmi. Napriek tomu, že obaja majú podporovateľov v radoch všetkých etnických skupin, Ghani je kandidátom najmä Paštúnov a Uzbekov, Abdullah zas Tadžikov a Hazarov. Nedali by sa vylúčiť ani občianske nepokoje, či občianska vojna. Samozrejme, teraz ale všetko závisí od toho, ako budú lídri dohodu napĺňať v praxi.
Čo čaká nového prezidenta?
V prvom rade musí dôjsť k podpisu bilaterálnej dohody medzi Afganistanom a Spojenými štátmi americkými a následne dohode medzi Afganistanom a NATO o postavení vojakov v rámci novej nebojovej misie s názvom „Resolute Support“. Dohoda medzi Washingtonom a Kábulom má určiť podmienky pre zostávajúcich amerických vojakov. Táto dohoda podmieňuje aj zotrvanie NATO v Afganistane v rámci novej misie, keďže ostatné členské krajiny prisľúbili účasť na misii iba v prípade účasti USA. Uzavretie dohody viazne už takmer rok, čo spôsobuje problémy na strane aliančných plánovačov. V súčasnosti je v Afganistane stále takmer 50 000 vojakov zo 48 krajín. V roku 2015 by to malo byť len niekoľko tisíc vojakov (cca 12 000). Treba preto doriešiť, akú techniku odviezť, čo bude s bývalými základňami… Ak by ku dohode nedošlo, Afganistan by sa tiež musel rozlúčiť s 5,1 miliardami dolárov ročne, ktoré spojenci prisľúbili Kábulu na podporu a udržanie bezpečnostných síl. Prezident tiež bude musieť vynaložiť obrovské úsilie na boj s korupciou a na zlepšenie ekonomickej situácie Afganistanu, ktorý je odkázaný na medzinárodnú finančnú podporu.
Ako bude podľa Vás vyzerať nová misia NATO?
Misia sa zameria najmä na výcvik a podporu afganských národných bezpečnostných síl, nebude to teda už bojová misia, ale výcviková. Napriek tomu, že krajina dosiahla plánovaný počet vojakov a policajtov, až nasledujúce mesiace ukážu, či si afganské jednotky poradia s udržiavaním poriadku a bezpečnosti v krajine bez vojenskej podpory zo strany spojencov. Posledné štatistiky OSN z polovice roka 2014 hovoria o náraste bezpečnostných incidentov. Aj keď tento nárast priamo súvisí s konaním volieb a s letnými mesiacmi, kedy dochádza k najväčšiemu počtu útokov, je dôležité spomenúť, že štatistiky za rok 2013 tiež hovorili o zhoršení bezpečnostnej situácie v porovnaní s rokom 2012. A to ešte len majú prejsť pod správu afganských síl najnebezpečnejšie časti krajiny na juhovýchode Afganistanu.
Aký vývoj je teda možné očakávať?
Na jednej strane máme krehkú vládu vybojovanú po dlhých mesiacoch hádok, ktoré sklamali mnohých voličov a podkopali ich dôveru v štátnu administratívu. V dôsledku toho sa mnohí z nich oveľa častejšie obracajú na lokálnych lídrov, ktorí sa snažia uchovať si autonómiu od centrálnej vlády v rámci svojich regiónov. Nevyhnutná pdpora pre potrebné a aj bolestivé ekonomické reformy bude tak nedostatočná. Na druhej strane budú musieť afganské bezpečnostné sily ubrániť krajinu pred útokmi talibanských bojovníkov, ktorí sa budú snažiť o znovuzískanie kontroly nad územím. Hoci utrpeli mnohé straty, nie je možné hovoriť o úplnej eliminácii tejto hrozby. Afganská vláda tiež už v minulosti zlyhala v rámci vedenia politického dialógu s jednotlivými politickými aktérmi, z ktorého vylúčila Taliban, preto je možné očakávať, že ten bude svoje požiadavky presadzovať naďalej násilím.
Je v záujme Slovenska zapojiť sa do novej misie?
Slovensko investovalo nemalé finančné prostriedky ale aj ľudské zdroje na zaistenie stability a bezpečnosti Afganistanu. Nemôžeme si dovoliť, aby to vyšlo navnivoč, preto sme ústami prezidenta na summite NATO vo Walese deklarovali pripravenosť vyslať slovenských vojakov do novej misie, ak dôjde k podpisu spomínaných dohôd. Stabilný Afganistan, ktorý nie je základňou pre rôzne teroristické organizácie, je v záujme celého medzinárodného spoločenstva, nielen Slovenska. O to viac, keď sa pozrieme napríklad na Irak, odkiaľ sa stiahli všetky medzinárodné jednotky najmä v dôsledku absencie dohody medzi Irakom a USA, a kde teraz pôsobia militantní radikáli z hnutia Islamský štát. Nikto si neželá podobný scénar v Afganistane.