Mnohé staršie sídliská sa časom akosi „utriasli do pohody“: stromy podrástli a svojím zeleným spôsobom humanizovali parter, decká sa majú kde hrať, pribudli obchody, do centra sa človek dostane celkom šikovne. Jednoducho, bývanie na staršom sídlisku má svoje výhody. Len tie byty! Aj byt na jednom z nitrianskych sídlisk nutne potreboval zásadnú priestorovú reorganizáciu a interiérové omladenie. Absolvoval totiž generačnú výmenu a pôvodná dispozícia, pôsobiaca ako zhluk chodieb a „slížov“, ktorými človek popri nábytku pomaly ani neprejde, samozrejme, mladým nevyhovovala. Chcelo to však skúsené oko architekta, aby odhalil jeho ozajstný potenciál. Ešteže Marek vedel, komu má zavolať – s Tomášom sa poznajú už dlho a dobre si rozumejú po všetkých stránkach, oblasť interiérov nevynímajúc.
Výhoda umakartu
Najvážnejšími nedostatkami pôvodnej dispozície boli pomerne malá kuchyňa a naozaj miniatúrna kúpeľňa. „Z predsiene sa do kuchyne prechádzalo chodbičkou medzi kúpeľňou a obývačkou,“ popisuje pôvodnú situáciu architekt Tomáš Guniš. „Nie je to zlá myšlienka, ale v malom byte to bol naozaj veľký priestorový luxus,“ vysvetľuje. Chodbičku teda zrušili a priestor, ktorý predtým zaberala, po novom pripadol kúpeľni. Zároveň tým v kuchyni ubudli jedny dvere, vďaka čomu tu ostalo miesto na dlhšiu linku. Jedným šikovným Tomášovým ťahom tak Marek s Gabikou získali kúpeľňu príjemných rozmerov aj komfortnú kuchyňu.
I keď umakartové jadro asi málokto považuje za šťastné riešenie, v prípade rekonštrukcie „z gruntu“, pri ktorej sa mení aj dispozícia bytu, môže byť veľkou výhodou. „Vďaka umakartovému jadru tu nebol problém s rušením či presúvaním priečok,“ vysvetľuje architekt. „Jediným pevným bodom bola stúpačka, na ktorú sme sa napájali s vodou a odpadom z kuchyne, kúpeľne aj WC. V ostatnom sme mali voľnú ruku. Všetok umakart sme teda vyhodili, kuchynskú priečku sme posunuli o kúštik viac do kúpeľne a kúpeľňovú asi 20 cm smerom do vstupnej chodby, ktorá bola dostatočne široká.“
Celý článok si môžete prečítať tu.
