Kam sa v súčasnosti uberá podľa vás Európa a EÚ?
EÚ je veľmi požehnané zoskupenie, hlavne pre Slovákov a pre krajiny bývalého postsovietskeho bloku. A uberá sa úžasne dobrým smerom. O tom niet najmenšej pochybnosti. Len každý prechádza cez obdobia určitých kríz, určitých bolestí, ťažkostí. A práve v takej situácii momentálne sme. Staré čínske príslovie hovorí, že kríza, to je možnosť, príležitosť. Kríza je príležitosť na upravenie určitých štrukturálnych alebo základných dohôd, aby tento koncept bol pevnejší, zdravší, aby bol dlhodobo prospešnejší pre občanov. Verím, že takto aj my využijeme túto krízu, ktorá nie je nijako príjemná, ale poukazuje na slabiny, aj na neschopnosť členských štátov zvládnuť svoje finančné rozpočtové povinnosti. Musíme si navzájom pomáhať a hľadať riešenia, aby sme sa zbavili dlhov, aby sme konečne prešli do rozpočtov, ktoré sú realistické, ktoré nebudú vyrábať deficity a pridávať do už doteraz úžasne vysokých dlhov. Toto obdobie sa rozhodne zvládne. Otázka je ako rýchlo. Kto to chce veľmi rýchlo zvládnuť, tak je na veľkom omyle, lebo to je nemožné. Čím rýchlejšie to človek chce zvládnuť, tak tým to bude dlhšie trvať a tým to môže spôsobiť ešte ďalšie škody. Treba rátať nejaké dva tri roky s nízkym rastom. Dúfam, že to bude rast a potom si myslím, že opäť začne Európa prosperovať viac a udrží si postavenie, na ktorom nám všetkým veľmi záleží. Postavenie globálneho lídra, nielen ekonomického ale i celkového, ktorý bude mať vplyv na dianie po celom svete.
Riešenie je dnes podľa vás aké? Kontrolné mechanizmy boli aj dnes. Všetko fungovalo napriek kontrolným mechanizmom a Európa spadla do krízy. Hovorí sa o dvojkoľajnosti Európskej únie, eurozóny. Hovorí sa o užšej nejakej integrácií. Sú toto cesty?
Užšia integrácia musí byť. Vzdali sme sa určitej suverenity. Nikto sa nechcel vzdať, verte mi. V EÚ je 27 krajín a 27 krajín si úzkostlivo chráni svoje suverenity. Ale niektorých sme sa vzdali pri vstupe do únie. Každý sa vzdal, aj Briti. Krajiny eurozóny sa budú musieť vzdať častí suverenity. Hlavne tých častí, ktoré nedovolia vládam členských štátov navyšovať, produkovať a schvaľovať rozpočty, ktoré sú nereálne. A to je iba dobre pre občanov. Keď je vláda, ktorá sa chce zapáčiť občanom, nasľubuje niečo, tak niekto musí prísť a povedať, že to je nereálny rozpočet. Ten spôsobí dlhodobo obrovské ťažkosti pre vás, pre členskú krajinu, pre občanov a môže stiahnuť do tých problémov aj ostatných členov eurozóny. Proti tomu čo je nedisciplinované, nezodpovedné, proti tomu sa treba brániť a brániť sa preventívne čím skôr.
Je cestou napríklad aj vystúpenie nezodpovedných krajín, alebo ich vylúčenie z eurozóny?
Nie, my sme demokratické zriadenie a každý môže z neho vystúpiť, len treba sa potom pozrieť, aká je alternatíva, aké sú ďalšie kroky, aké sú ďalšie dôsledky. Gréci vám prví povedia, všetci, že to by bola katastrofa nie pre eurozónu a pre tých ostatných, ale pre tých, čo by vystúpili. Dôsledky by boli pre občanov omnoho ťažšie. Preto je dôležité teraz prejaviť známky solidarity, pomôcť im, ale pomôcť im za cenu, že oni budú transparentní v plánovaní svojich rozpočtov a svojich výdavkov, aby neohrozovali svojich občanov, nespôsobovali chudobu a slabý rast a vysokú nezamestnanosť, ale práve naopak, aby pomohli sebe a samozrejme boli prínosom aj pre ostatných členov eurozóny.
Pápež aj cirkev hovorí, že kríza nie je len ekonomickou, ale že je to kríza hodnôt.
Táto kríza je bezpochyby aj krízou hodnôt, pretože ešte nikto, ešte nikto sa trvalo nestal šťastným a spokojným z materiálnych hodnôt. Tu niekde je ten problém. Ľudia príliš veľa pozornosti obracajú na materiálne veci. Chamtivosť sa stala kľúčovou vlastnosťou pri spôsobení celej tejto krízy, ktorá začala niekedy v roku 2008, keď bankári nezodpovedne požičiavali, keď poisťovne nezodpovedne poisťovali rôzne investičné transakcie a keď ratingové spoločnosti nezodpovedne dávali „tripl áčka“ komukoľvek a čomukoľvek a to sa nedá nejako inak nazvať ako chamtivosť. Zarobiť viac a mať viac. Na druhej strane, keď sa robia prieskumy, tak najšťastnejší ľudia sú tí chudobní. Takže ľudia by mali obrátiť možno menej pozornosti, nehovorím, že buďme všetci chudobní, ale menej pozornosti, na materiálne veci. Dnes si určite zaslúžia ďaleko viac pozornosti hodnoty, ktoré sú duchovné, ktoré ľudí spájajú, ktoré medzi ľuďmi vytvárajú spolupatričnosť, solidaritu, vzťah, lásku. To začína v rodinách, ktoré sú základom spoločnosti a postupne prechádza do malých lokálnych komunít a do väčších regiónov. Upriamenie pozornosti na hodnoty by pomohlo nielen Európe, ale aj globálnemu svetu.
Teraz máme advent. Chystáme sa na Vianoce, ale v televízii už teraz máme vianočné nákupné reklamy. Aj na Slovensku sa stalo akousi tradíciou neuvedomiť si hodnotu Vianoc a toho, čo si vlastne na Vianoce pripomíname.
Absolútne súhlasím. Je pravda, že asi je to tak pre čoraz viac a viac ľudí. Sám sa snažím a aj deti k tomu vediem, aby sa nikdy nenechali pomýliť, že nejde o to aký je veľký, aký je drahý dar a koľko tých darčekov je. Ide o symboliku a o to, uctiť si, vážiť si a niekedy zamyslieť sa nad tým, že čo Vianoce vôbec znamenajú. Aký je to obrovský dar pre nás všetkých, pre našu rodinu, pre komunitu, pre ľudstvo a v tomto duchu sa aj nejakým spôsobom zariadiť, orientovať. To je pravé tá cestá, ktorá je odpoveďou aj na tú predchádzajúcu otázku. Menej pozornosti sústrediť na materiálne veci a viac pozornosti alebo aspoň vyvážené množstvo pozorností, na duchovné, podstatné veci, pretože vieme, že to, čo nie je založené na pevných duchovných základoch, to neprežije. Keď má človek pevné základy, tak život je zmysluplný. Je šťastný, je naplnený radosťou, úctou, ktorá robí život zaujímavejším, ale aj kvalitnejším.
Zhováral sa Radovan Pavlík
