Zo štátneho IT sa musí vymiesť korupcia a neefektivita. Na štvrtkovej tlačovej besede to vyhlásil minister financií Eduard Heger. „Veci sa musia zmeniť a staré časy informatizácie sa skončili. Tie nové prinesú viac úžitku, viac komfortu a za menej peňazí,“ uviedol.
Ako doplnila podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu Veronika Remišová, informatizácia bola na Slovensku synonymom čiernej diery.
Zo štátu si urobili vlastný biznis
Do tejto oblasti putuje obrovské množstvo peňazí, chýbajú však základné údaje o tom, čo všetko už štát v rámci informatizácie vytvoril a zároveň je veľmi málo ľudí, ktorí túto oblasť dokážu kontrolovať.
„Toto využívali mnohé nečestné firmy, ktoré sa priživovali. Z IT štátu si urobili vlastný biznis,“ skonštatovala. Časy, keď platili staré schémy však už podľa nej skončili.
„Nechceme tolerovať žiadnu korupciu a akýkoľvek prípad korupcie v štátnom IT budeme tvrdo riešiť,“ odkázala Remišová.
Smart karanténa bude fungovať od piatku, Slovensko je iba treťou krajinou EÚ s takouto aplikáciou
Slovensko vynakladalo počas uplynulých troch rokov ročne na informatizáciu 500 mil. eur. Veľká časť týchto prostriedkov pritom nebolo podľa zistení Útvaru hodnoty za peniaze využívaná efektívne a v prospech občanov.
„Sme v 21. storočí, dnes si občania vedia veľa vecí vybaviť z mobilu, akonáhle však majú komunikovať so štátom, vracajú sa o jedno storočie späť,“ poukázal Heger. Prioritou informatizácie v minulosti boli podľa neho „kšefty“ a dnes na to Slovensko dopláca.
Prioritizácia služieb a kontrola výdavkov
Problémom bol podľa šéfa rezortu financií aj fakt, že kým výdavky na samotné IT systémy sú financované zo zdrojov Európskej únie, ich prevádzka už zo štátneho rozpočtu.
„Preto je také dôležité, aby to obstarávanie a budovanie bolo čo najefektívnejšie,“ objasnil. Podľa aktuálnej vlády nebola v minulosti politická vôľa, aby sa v tejto oblasti upratovalo. V oblasti informatizácie chce pritom postupovať podľa nových pravidiel.
Jedným z nich by mala byť prioritizácia služieb. Štát by si mal ujasniť, ktoré služby sú pre neho dôležité a tie rozvíjať ako prvé. Zároveň by sa mal väčší dôraz klásť na kontrolu výdavkov. Podľa Remišovej už teraz vedia, že v mnohých projektov je potenciál ušetriť 10 až 30 percent výdavkov.
Voľba generálneho prokurátora sa zrejme zmení, Remišová odmietla cielenie na expolitika Lipšica
Uskutočniť by sa mala katalogizácia informačných systémov, všetky projekty nad 5 mil. eur by po novom mali pripravovať prototyp. Podpredsedníčka vlády sľubuje aj zmeny v nákupoch telekomunikačných služieb, či pri využívaní externých pracovníkov. Všetky tieto kroky by štátu mohli priniesť v krátkodobom horizonte úsporu 35 až 70 mil. eur, v horizonte siedmich rokoch až 95 mil. eru.
Kritériá sú ešte z roku 2016
Bývalý predseda Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši reagoval, že kritériá revízie výdavkov sú z roku 2016 a mnohé z nich nereflektujú aktuálne priority v informatizácii, ako boj proti byrokracii a prepájanie štátnych informačných systémov.
„Dnešná tlačovka úplne jasne ukázala, že pani Remišová si doslova a do písmena pletie hrušky s jablkami. Na jednej strane hovorí o prioritizácii informačných systémov, ktorá je potrebná, na druhej kritizuje, že sme projekty prioritizovali, a preto sme neplnili niektoré úlohy revízie výdavkov, ktoré mali z pohľadu občanov nulovú prioritu,“ myslí si Raši.
Zmena Remišovej úradu vytvorí podľa Smeru len nové teplé miestečka a zbytočne sa minú tisíce eur
Podľa neho jej prekáža, že si rezorty samé obstarávajú mobilné paušály, kde je možná úspora v státisícoch eur, ale nevadí jej, že si samé obstarávajú licencie, ktoré veľakrát ani nepotrebujú.
„Chce centralizovať obstarávanie mobilných paušálov, ale projekt, ktorý mal ušetriť desiatky miliónov eur na nákup softvérových licencií pre štát, zruší,“ poznamenal. Podľa Rašiho štát zároveň má databázu všetkých svojich informačných systémov. Prevádzkuje ju samotný Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a je verejne dostupná na metais.vicepremier.gov.sk.