BRATISLAVA 20. júna (WebNoviny.sk) – Štátne zákazky sú podľa predsedníčky poslaneckého klubu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Veroniky Remišovej jedným z najväčších zdrojov korupcie. Ako povedala v stredu v NR SR v rozprave k novele zákona o verejnom obstarávaní, každý rok sa na Slovensku uskutoční približne 10-tisíc tendrov za päť miliárd eur, z toho sú mnohé tendre v rámci eurofondov.
„Mimovládna organizácia Transparency International upozornila, že v priemere je potrebný 13-percentný úplatok na získanie zákazky a viac ako dve tretiny obyvateľov považujú prideľovanie štátnych zákaziek za klientelistické. Navyše, za machinácie napriek stovkám škandálov nie je vyvodená žiadna zodpovednosť a ak bol niekto odsúdený, tak len výnimočne a zväčša len malé ryby,“ pripomenula Remišová.
Firmy spája spoločná minulosť
Podľa Remišovej v mnohých kauzách sa vyskytujú firmy blízke vládnym stranám. „Pri mnohých vyhrávali podozrivé firmy tak, že súťažili s personálne alebo majetkovo blízkymi spoločnosťami. Stačí si spomenúť na viaceré zákazky SBS Bonul z Nitry, naposledy to bola zákazka v hodnote viac ako 8,5 milióna eur, ktorú v súťaži práve s Bonulom vyhrala firma VEL Security. Firmy spája spoločná minulosť, personálne prepojenia a takisto už odhalené pochybné praktiky zo spoločnej súťaže v minulosti. Súťaž dnes na náš podnet preveruje Protimonopolný úrad a očakávam rovnaký postup aj od Úradu pre verejné obstarávanie,“ uviedla Remišová, podľa ktorej ani zďaleka však nejde o jediný prípad.
Kiska svoj prejav „dal na Matoviča“, vyhlásil Blaha, podľa Remišovej v tejto situácii nemôže mlčať
Predsedníčka klubu OĽaNO upozornila, že ešte začiatkom minulého roka upozornila na škandál Pôdohospodárskej platobnej agentúry, kde pri eurofondovej výzve na obnovu lesov kozmetickými úpravami formulára žiadosti päť dní pred uzávierkou výzvy boli vylúčené viaceré malé pozemkové spoločenstvá a drobní vlastníci lesov. Pri subjektoch, ktoré dotácie dostali, zas zaujímavo prebiehali verejné obstarávania na samotnú realizáciu projektov.
„Tu sme poukázali na kysuckú firmu Riava corporation, známu okrem iného zo škandálu tendra na odvoz dreva Lesov SR z roku 2014,“ uviedla. Spoločnosť podľa nej pravidelne súťažila spolu s majetkovo a personálne blízkymi firmami, a to aj napriek tomu, že vo výzve PPA je doslova uvedené: „Spoločnosti, ktoré predkladajú cenové ponuky nemôžu byť personálne alebo majetkovo prepojené“.
Vyše sto porušení zákona
Remišová informovala, že na Úrad pre verejné obstarávanie dalo OĽaNO preveriť trinásť verejných obstarávaní v celkovej hodnote viac ako sedem miliónov eur.
Komora exekútorov nesúhlasí s výrokom Andreja Danka o „mega biznise“ s exekúciami na Slovensku
„V týchto trinástich verejných obstarávaniach, vyhrali ich vždy dve spriaznené kysucké firmy Floretky a Riava corporation, konštatoval ÚVO celkom 105 porušení zákona. Z uvedených 105 porušení zákona až v 41 z nich podľa konštatovaní ÚVO mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Išlo o porušenia ako diskriminačné podmienky, neposudzovanie splnenia podmienok, pochybné dodatky a podobne. Dokonca v dvoch prípadoch boli porušené základné princípy verejného obstarávania tak, že v hodnotiacej komisii sedela blízka osoba štatutára a jediného spoločníka víťaznej firmy. Touto skutočnosťou sa obstarávateľ ani nezaoberal a uvedená osoba túto skutočnosť neoznámila,“ uviedla Remišová.
Čierna listina
Remišová v stredu preto predložila návrh zákona, ktorým sa má možnosť takýchto praktík obmedziť. „Navrhujeme, aby boli vzájomne prepojené spoločnosti automaticky vylúčené z verejného obstarávania. Vzájomne prepojené znamená, že vo firmách má rozhodujúci vplyv tá istá osoba. Na tento problém dlhodobo upozorňuje aj Protimonopolný úrad a je na mieste otázka, komu dlhodobo vyhovuje udržiavať systém, vďaka ktorému pretiekli milióny eur z rozpočtu štátu do rúk „našich ľudí“,“ upozornila Remišová.
SaS varuje, že môžu prepadnúť milióny eur z eurofondov, Sulík by dotoval hlavne infraštruktúru
Zároveň OĽaNO chce, aby ÚVO zriadil čiernu listinu, na ktorú protimonopolný úrad a ÚVO budú môcť zaradiť spoločnosť, ktorá sa v priebehu posledných troch rokov dopustila takéhoto konania.
Návrh Remišovej však v parlamente nenašiel podporu a tak sa o ňom rokovať ďalej nebude.
