Zvýšenie DPH na 23 percent od januára 2025 podľa občianskeho združenia Právo na pravdu významne prispelo k rastu cien a tým aj daňových príjmov. „Vláda sa tak môže pochváliť ‚lepšími číslami‘ vo verejných financiách, tieto sú však na úkor peňaženiek občanov,“ uviedlo spomínané združenie v tlačovej správe.
Slovensko na vrchole rebríčka
Upozornilo, že Slovensko je podľa údajov Eurostatu na vrchole rebríčka krajín eurozóny, pokiaľ ide o rast cien, infláciu a zdražovanie a to aj napriek tomu, že energopomoc aj tento rok 2025 významne pomáha zmierňovať nárast inflácie. „Táto vyššia inflácia zároveň prispieva aj k vyššiemu výberu daní, najmä DPH, čo zvyšuje príjmy štátneho rozpočtu,“ doplnilo.
Výdavky Slovenska na Ukrajinu a Ukrajincov neboli iba 509 miliónov, ale suma je oveľa vyššia, hovorí Halás
Rast cien a zdražovanie podľa Zoroslava Kollára najviac zasahuje nízkopríjmové domácnosti, seniorov, mladé rodiny a malé firmy, ktoré čelia zvýšeným nákladom energie, potraviny a bývanie, čo vedie k poklesu ich reálnej životnej úrovne. „Napríklad v januári 2025 sa ceny bývania a energií zvýšili o 1,3 percenta a to aj napriek zastropovaniu cien energií,“ priblížil s tým, že štátny rozpočet a vláda tak z najvyššej inflácie Slovenska v eurozóne profituje a občania aj ich peňaženky trpia.
Podľa údajov Eurostatu za apríl 2025 dosiahla harmonizovaná inflácia na Slovensku 3,9 percenta, čo je síce pokles oproti marcovým 4,2 percenta, Slovensko však stále zostáva medzi lídrami zdražovania eurozóny. „Priemer eurozóny je 2,2 percenta, v Nemecku 2,2 percenta a vo Francúzsku iba 0,9 percenta,“ porovnalo združenie.
Energopomoc nie je systémové riešenie
Ešte alarmujúcejšie však podľa Martina Halása z Práva na pravdu je, že ani pri uplatnení energopomoci Slovensko nedokáže infláciu skrotiť na úroveň zvyšku eurozóny. „Nejde pritom o ‚drobné‘, keďže v tomto roku plánuje štát vynaložiť na energopomoc 235 miliónov eur, ktoré majú zabezpečiť, aby ceny tepla a plynu pre domácnosti zostali na úrovni predchádzajúceho roka,“ hovorí.
Halás upozornil, že ak by štát takto zastropovaním cien energií nezasiahol, inflácia by mohla kľudne prekročiť aj hranicu 5 percent, čím by sme sa stali najhoršou krajinou eurozóny z pohľadu rastu cien, inflácie a zdražovania. „Zároveň nezabúdajme, že v roku 2023 išlo z našich peňaženiek na energopomoc 2,9 miliardy eur a v roku 2024 ďalších 1,1 miliardy eur,“ dodal.
Právo na pravdu v tlačovej správe uvádza, že zastropovanie cien elektriny, plynu a tepla, ktoré realizovala a realizuje vláda v rokoch 2023 až 2025, výrazne pomohlo, a aj tento rok pomáha zmierniť tempo rastu cien a zdražovania. „Odhadovaný príspevok energopomoci k inflácii bol minulý rok viac ako 7 percent a energopomoc pomoc tak v týchto rokoch slúžila podľa analytikov NBS práve ako dočasná brzda inflácie,“ píše.
Energopomoc však podľa Kollára nepredstavuje systémové riešenie, len dočasné zmiernenie dôsledkov neefektívnej ekonomickej politiky. „Aj napriek tomu je Slovensko premiantom zdražovania, čo je zlá správa pre občanov,“ uzavrel.
