Ticho. Slovo, ktoré môže v jednom okamihu znamenať pokoj, úľavu a harmóniu, no v inom chvíľu napätie, úzkosť či dokonca samotu. V našom modernom svete plnom neustáleho hluku a informačného preťaženia sa však stáva čoraz vzácnejším artiklom.
Čo sa deje s našou mysľou a telom, keď konečne utíchne ruch okolo nás? A prečo je práve ten „správny“ typ ticha taký dôležitý pre naše psychické zdravie?
O sile ticha, jeho rôznych podobách a o tom, prečo by sme sa mali naučiť ho opäť vpustiť do svojho života, sme sa rozprávali s českým psychológom Daliborom Špokom.
Čo sa deje v našom tele a mysli, keď sme v tichu? A prečo je ticho pre našu psychiku také liečivé?
Nemyslím si, že ticho je liečivé samo osebe len preto, že niekde chýba zvuk alebo hluk. Poznáme rôzne druhy ticha – ticho v úzkosti, v zúfalstve či ticho medzi ľuďmi, ktorí sa hádajú a ignorujú sa. Ticho ako také teda nemusí byť vždy pozitívne. Liečivý je určitý typ ticha, ktorý sa nám v súčasnej dobe nedostáva.
Žijeme v kultúre neustáleho podnetového preťaženia – potrebujeme balans medzi protikladmi, medzi samotou a spoločnosťou, medzi aktivitou a odpočinkom. Náš mozog spracováva obrovské množstvo informácií a zmyslových vnemov, ale rovnako potrebuje chvíle, keď týchto vnemov nie je toľko. Ticho je jedným zo spôsobov, ako mozgu umožniť odpočinok a regeneráciu.
Ako na človeka pôsobí neustále vystavenie hluku? Je to iné ako v minulosti?
Dnes si často uvedomujeme informačné preťaženie – máme priveľa textov, správ, podnetov. Menej si však všímame, koľko hluku a zvukových vnemov nás obklopuje. Pred 150 rokmi v dedinskom prostredí bol najhlasnejším zvukom kostolný zvon, ktorý keď zazvonil, počuli ho všetci a všade.
Dnes sme vystavení hluku motorov, technológií, mestského ruchu, ktorý vnímame menej vedome, no pôsobí na nás rovnako intenzívne ako nadbytok informácií. Mozog na nadmerné množstvo podnetov reaguje stresom – či už ide o prebytok informácií, zvuku alebo dokonca jedla. Tento stres sa snažíme regulovať a jedným z nástrojov je obmedzenie zbytočných podnetov, vrátane hluku.
Ako to preniesť do každodenného života?
Mnohí ľudia majú neustále zapnutú hudbu, aj keď sú doma a chcú si oddýchnuť. Nie je to zlé, ale niekedy si neuvedomujeme, že aj hudba je ďalší podnet. Možno by stálo za to skúsiť byť aspoň krátke úseky dňa v skutočnom tichu – bez hudby, bez hluku, bez ďalších stimulov.
V našej kultúre si málokto uvedomuje, že prirodzeným východiskovým bodom by malo byť ticho. Ľudia majú často tendenciu neustále zapínať hudbu, rádio, televíziu, rozprávať sa bez prestávky – akoby ticho bolo neprirodzené. No v skutočnosti by to malo byť naopak. Základom by malo byť ticho a zvuk by sme si mali vedome pridávať len vtedy, keď ho skutočne potrebujeme.
Koľko ticha by sme si mali denne dopriať?
Nie je možné presne predpísať, koľko ticha by mal človek denne mať. Dôležité je uvedomiť si, kde je hluku priveľa a kedy nám prestáva slúžiť. Ak si niekto púšťa hudbu pri monotónnej manuálnej práci, môže to byť v poriadku. Pri duševnej práci by však mal človek vnímať, či ho hudba ešte podporuje alebo už len vytvára ďalší hluk, ktorý zvyšuje stres.
Čo nám môže slúžiť ako signál, že by sme mali ubrať pri počúvaní hudby?
Mnohí ľudia majú rádio či slúchadlá zapnuté skôr zo zvyku, ako kulisu. V takom prípade už nejde o vedomé počúvanie, ale o nevedomé zahlcovanie. Často sa za tým skrýva aj psychologický mechanizmus – hluk nám pomáha uniknúť pred vlastnými myšlienkami, nepríjemnými pocitmi alebo úzkosťou. Keď vypneme rádio, môžeme začať počúvať samých seba, čo nie je vždy príjemné. Preto sa mnohí snažia vyhnúť tichu.
Čo sa stane, keď človek začne tráviť viac času v tichu?
V krátkodobom horizonte to môže byť nepríjemné. Podobne, ako keď začneme športovať a zo začiatku nás bolí telo. Môžu sa objaviť nahromadené myšlienky, výčitky alebo úzkosti, ktoré sme predtým prehlušovali. Ak však človek vydrží a naučí sa s tichom pracovať, môže to postupne viesť k väčšej vnútornej harmónii, lepšej kreativite a citlivejšiemu prežívaniu života.
Na druhej strane sú ľudia, ktorí netrpia nadmerným hlukom z vlastného rozhodnutia, ale sú vystavení hlučnému prostrediu – napríklad bývajú pri rušnej ceste alebo majú doma malé deti. Tí by z redukcie hluku profitovali okamžite. V ich prípade je dobré zamyslieť sa nad tým, či a ako môžu aktívne ovplyvniť množstvo hluku vo svojom okolí. Obmedzenie hluku teda nie je len o tichu samotnom, ale o schopnosti vedome regulovať množstvo zvukových podnetov, aby nám slúžili a nie škodili.
Aké sú benefity tzv. pobytov v tichu?
Pobyty v tichu môžu mať rôzne úrovne. Ak ide len o odstránenie rušivého hluku, hovoríme skôr o relaxačných či regeneračných pobytoch, ako sú napríklad pobyty v kúpeľoch. Tam človek prirodzene zažíva menej stresu, pretože ho neobklopuje neustály ruch.
Keď však hovoríme o skutočných pobytoch v tichu, kde sa niekoľko dní nerozpráva alebo sa rozpráva len minimálne, ide už o hlbší proces. Tento extrémny pokoj umožňuje človeku sústrediť sa na vnútorné prežívanie, čeliť vlastným myšlienkam a neukončeným procesom v hlave. V niektorých prípadoch môže byť takýto pobyt spojený s meditáciou alebo terapiou, kde sa tieto vnútorné obsahy spracovávajú.
Ticho je neoddeliteľnou súčasťou aj spirituálnych tradícií. Keď vstúpime do chrámu, mešity či budhistického kláštora, prirodzene tam vládne ticho. To umožňuje ľuďom prehĺbiť svoju pozornosť, lepšie vnímať samých seba a dosiahnuť hlbší stav uvedomenia. Naša pozornosť je obmedzená – buď ju venujeme vonkajšiemu hluku, alebo ju postupne presunieme dovnútra a začneme si viac uvedomovať svoje myšlienky, pocity a prežívanie.
Ako zaradiť viac ticha do bežného života?
Najdôležitejšie je zažiť, aký prínos ticho má. Človek potrebuje pocítiť, že chvíľa bez hluku mu prináša pokoj, vnútorné upratanie a regeneráciu. To môže prísť počas prechádzky v prírode, krátkej meditácie, vedomého počúvania tichej hudby alebo jednoducho tým, že si dopraje chvíľu bez neustáleho hlukového pozadia.
Nie je to o tom, že si pridáme ďalšiu „povinnosť“ do denného rozvrhu, ale skôr o tom, že si uvedomíme, koľko zbytočného hluku máme v živote a postupne ho eliminujeme. Často stačí vypnúť rádio, obmedziť hluk v domácnosti či v práci, alebo si pri výbere bývania uvedomiť, aké zvukové prostredie tam panuje. V tomto prípade má viac benefitov ubrať než pridať.
Máte nejaké praktické tipy, ako obmedziť neustály hluk okolo nás a kde teda ubrať?
Je to ťažšie ako pri zrakových vnemoch, keďže uši nedokážeme zavrieť ako oči. Veľký podiel hluku si však vytvárame sami – nielen vo svojich domácnostiach, ale aj v práci. Napríklad v školách sa často zanedbáva akustika, čo vedie k zbytočnému hluku, ktorý zaťažuje deti aj učiteľov.
Rovnako v rodinách môže byť hluk prirodzenou súčasťou komunikácie, keď na seba ľudia vykrikujú z jednej miestnosti do druhej alebo rozprávajú zvýšeným tónom, no dá sa to regulovať.
Ticho je niečo, čo by sme si mali aktívne chrániť – či už použitím protihlukových opatrení, ako sú kvalitné okná a slúchadlá, alebo jednoduchými zmenami v správaní, napríklad rešpektovaním tichých chvíľ v domácnosti či práci.
Výskumy ukazujú, že neustály hluk vedie k zvýšenému stresu a môže mať negatívny vplyv na zdravie. Preto by sme sa mali viac zamýšľať nad tým, ako ho regulovať – nielen pasívne akceptovať hluk okolo seba, ale aktívne si vytvárať prostredie, kde má ticho svoje miesto.
Ak sa pohybujete alebo pracujete v hlučnom prostredí, určite stojí za zváženie investícia do kvalitných slúchadiel s technológiou Active Noise Cancelling. Táto funkcia elektronicky sníma okolité zvuky a vytvára k nim „protivlnu“, ktorá hluk efektívne neutralizuje. Vďaka tomu sú rušivé zvuky výrazne potlačené a vy sa môžete lepšie sústrediť či oddýchnuť si.
V ešte hlučnejšom prostredí možno tento efekt zosilniť prehrávaním jemného, neutrálneho šumu – napríklad zvuku vodopádu, praskania ohňa či morských vĺn. Existuje množstvo aplikácií, ktoré ponúkajú rôzne zvukové kulisy pre ešte väčšie odhlučnenie. Takéto slúchadlá odporúčam nielen do otvorených kancelárií (open space), ale aj do domácností – napríklad rodičom malých detí, ktorí si potrebujú aspoň na chvíľu oddýchnuť a vypnúť.