Ženy negatívne ovplyvňuje stres, nadmerná starostlivosť o deti a domácnosť. Zároveň sa v práci necítia bezpečne a od svojich zamestnávateľov odchádzajú pre nedostatok flexibility a zlý work-life balans.
V riadiacich orgánoch spoločností zastávajú menej než štvrtinu miest a rodovú rovnosť vo vedení firiem pravdepodobne nedosiahneme skôr ako v roku 2038. Vyplýva to z publikácií Deloitte zameraných na ženy na pracoviskách a v riadiacich funkciách.
Stres a dlhá pracovná doba si vyberajú čoraz väčšiu daň na duševnom zdraví žien. Polovica žien uvádza, že ich úroveň stresu je vyššia ako pred rokom, a takmer štvrtina cíti vyhorenie. Za klesajúcou úrovňou duševného zdravia je aj neschopnosť odpojiť sa od práce, dokáže to iba 37 % žien.
Kariéru ovplyvňuje záťaž
Ženy však o duševnom zdraví na pracovisku nehovoria ani ho nezverejňujú ako dôvod, prečo si vzali voľno. Majú totiž strach, že by to poškodilo ich kariérny postup. Duševné zdravie patrí spolu s finančným zabezpečením a ženskými právami medzi tri najväčšie príčiny obáv žien.
Ženy na Slovensku si ťažšie vytvoria finančnú rezervu, nižšie zárobky sa prejavujú aj na výške dôchodkov
Kariéru žien výrazne ovplyvňuje záťaž, ktorú pociťujú v súvislosti so starostlivosťou o deti, iných členov rodiny a domácnosť. Najväčšiu zodpovednosť za starostlivosť o deti preberá až polovica žien žijúcich s partnerom.
Viac ako dve z piatich žien majú na starosti aj upratovanie a ďalšie domáce práce. V dôsledku tohto neúmerného rozdelenia zodpovedností je to pre ženy profesionálne náročnejšie.
Necítia sa bezpečne
„Z prieskumu vyplýva, že jedna pätina žien nechce v práci prejsť na vyššiu pozíciu, pretože je presvedčená o tom, že by dostávali nižšiu mzdu ako muži. Druhá pätina neverí, že vôbec bude mať príležitosť na vedúce miesto postúpiť. Pritom firmy, v ktorých pôsobia rodovo vyvážené tímy, dokazujú, že vedia dosahovať lepšie výsledky, z čoho by sme benefitovali všetci,“ uviedla Ivana Lorencovičová, Managing Partner, Deloitte Czech & Slovak Republic.
Ženy na Slovensku zarábajú takmer o pätinu menej ako muži, mzdovú nerovnosť má zmierniť nová smernica EÚ
Ženy sa na pracovisku necítia bezpečne. Za posledný rok zažilo na pracovisku 31 % respondentiek mikroagresiu, 4 % sexuálne obťažovanie a 8 % iné typy obťažovania. Štvrtina žien uvádza, že sa k nim v práci nevhodne správali alebo mali nepríjemné poznámky osoby, ktoré pôsobia na vyšších pozíciách.
Ženy, ktoré sa identifikujú ako súčasť nedostatočne zastúpenej skupiny, či už ide o ženy so zdravotným postihnutím, LGBT+ ženy, ženy patriace k etnickej menšine, zažívajú neinkluzívne správanie ešte častejšie a zároveň sa viac boja o svoju bezpečnosť.
Zlý work-life balans
Aj keď došlo k zlepšeniu skúseností žien s hybridným modelom práce, mnohé stále pociťujú vylúčenie zo stretnutí, nedostatok flexibility a predvídateľnosti v práci.
„Nedostatok flexibilného pracovného času a zlý work-life balans patria medzi hlavné dôvody, prečo ženy za posledný rok odišli od svojho zamestnávateľa alebo v budúcnosti plánujú zmeniť prácu. Ženy necítia v tomto smere zo strany zamestnávateľov podporu. Až 95 % žien sa dokonca domnieva, že žiadosť o flexibilný model práce alebo jeho využívanie by negatívne ovplyvnili ich šance na povýšenie,“ dopĺňa Ivana Lorencovičová.
Napriek množstvu iniciatív, ktoré sa snažia o zvýšenie počtu žien vo vedení, pokrok nenastáva dostatočne rýchlo.
Pomáhajú vládne opatrenia
Ženy tvoria menej ako štvrtinu miest v riadiacich orgánoch spoločností. Hoci sa počet žien v týchto funkciách postupne zvyšuje, je nepravdepodobné, že by sa rodová rovnosť oboch pohlaví vo vedení organizácií dosiahla pred rokom 2038.
K lepším výsledkom zrejme prispievajú aj vládne opatrenia. Päť z prvých šiestich krajín s najvyšším percentom žien v riadiacich orgánoch spoločností (Francúzsko, Nórsko, Taliansko, Belgicko a Holandsko) má nejakú povinnú legislatívu o kvótach.
Opatrenia však zjavne nemajú rovnaký vplyv na funkcie predsedov riadiacich orgánov a CEO/generálneho riaditeľa. Kvóty pre ženy totiž nemá päť zo siedmich krajín s najväčším počtom predsedníčok riadiacich orgánov ani 17 z 20 krajín s najvyšším počtom žien vo funkcii CEO/generálnej riaditeľky.