BRATISLAVA 29. novembra (WEBNOVINY) – Slovenská televízia dodržala všetky zmluvy so štátom. „Predložila Dodatok na rok 2011 v stanovenom termíne, následne zapracovala všetky pripomienky Ministerstva kultúry (MK) SR do textu Dodatku a takto upravený Dodatok predložila najprv Rade STV a následne ministerstvu kultúry, spolu s priloženým stanoviskom Rady STV.
Následne STV rešpektovala všetky ďalšie termíny a pripomienky zo strany MK SR a zapracovávala ich do Dodatku,“ uviedol pre agentúru SITA v reakcii na dnešnú výzvu ministra kultúry hovorca STV Peter Susko. Zmluva „presne špecifikuje, za akých podmienok, práv a povinností zmluvných strán je štát, zastúpený MK SR, povinný poskytnúť Slovenskej televízii finančné prostriedky, ktorými sa garantuje plnenie zákonných povinností pri poskytovaní služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania„, pripomenul v reakcii Susko. Zároveň zdôraznil, že žiadne z ustanovení zmluvy nehovorí o verejnom vypočutí, aké žiada MK SR od Slovenskej televízie.
Krajcer vyzval STV na verejné vypočutie producentov
Minister kultúry Daniel Krajcer žiada od Slovenskej televízie (STV) garanciu transparentného a efektívneho využitia desiatich miliónov eur, ktoré by mala dostať na budúci rok na základe zmluvy so štátom. Minister dnes poslal list vedeniu televízie a Rade STV, v ktorom ich vyzval k zorganizovaniu verejného vypočutia producentov, ktorí by sa mali podieľať na vzniku diel pôvodnej tvorby financovaných z peňazí z druhého dodatku k zmluve so štátom určeného na budúci rok.
Na verejnom vypočutí zorganizovanom Radou STV a STV by „producenti a tak isto aj Slovenská televízia ako koproducent pred verejnosťou obhájili tieto projekty, efektívnosť týchto finančných prostriedkov, garantovanie koprodukčných vkladov a rozpočtov“. „Ide o verejné prostriedky, a preto žiadam verejnú kontrolu. Takýmto krokom je možné odstrániť pochybnosti,“ povedal Krajcer.
Minister zároveň zdôraznil, že STV ako aj Slovenský rozhlas (SRo) sú nezávislé inštitúcie a ministerstvo môže využitie peňazí zo zmluvy so štátom kontrolovať len spätne. Keďže sa však objavili pochybnosti, žiada, aby sa odstránili spôsobom, ktorý navrhol. „Ministerstvo kultúry nemá kompetenciu ani zákonnú, ani zmluvnú vstupovať do detailov jednotlivých projektov, je to kompetencia Rady STV,“ dodal Krajcer.
K dnešnej výzve pre STV a Radu STV viedli Krajcera vyjadrenia odbornej verejnosti, Asociácie nezávislých producentov a tiež člena Rady STV Andreja Miklánka, ktoré spochybňovali transparentné a hospodárne využitie týchto prostriedkov v STV. Ako povedal, obrátil sa na neho „člen rady STV a tak isto aj Asociácia nezávislých producentov s požiadavkou nepodpísať tento dodatok“. Minister zároveň citoval z písomného stanoviska Rady STV, v ktorom, „rada upozorňuje na nevyhnutnosť striktného dodržiavania navrhovaných finančných objemov a koprodukčných podielov a pred definitívnym podpisom dodatku odporúča manažmentu STV garantované potvrdenie vkladov koprodukčných partnerov“.
Peniaze uvoľnil Miklošov rezort
Minister kultúry na tlačovej besede tiež upozornil, že peniaze zo zmluvy so štátom pre SRo a STV zabezpečil v rokovaniach s ministerstvom financií. „V pôvodnom návrhu limitov totižto nefigurovali.“ Aj preto, že túto iniciatívu vyvinul, chce, „aby tieto finančné prostriedky podporili pôvodnú tvorbu v Slovenskej televízii a ďalšie aktivity v Slovenskom rozhlase“. Keďže ide o verejné zdroje „aj zo zákona musia byť vynaložené efektívne, hospodárne a transparentne„.
Rada STV odobrila dodatok k zmluve so štátom na budúci rok vo výške 10 miliónov eur na svojom rokovaní 22. novembra. Ak dodatok podpíšu obe zmluvné strany – STV aj Ministerstvo kultúry SR, „ realizovaných bude 35 projektov, ktoré majú 286 častí – je to spolu 130 hodín a 12 minút a celková suma je teda na dolnej hranici, 10 miliónov eur,“ povedal pre médiá po zasadnutí Rady STV programový riaditeľ STV Roman Lipták.
Výhrady k návrhu dodatku mal len jediný z členov rady, Andrej Miklánek. Okrem iného žiadal, aby efektivitu prostriedkov naplánovaných na jednotlivé programy preskúmala Dozorná komisia STV. Navrhol o tom aj uznesenie, no rada ho neodhlasovala. Medzi iným tvrdil, že komerčné televízie majú tretinové náklady na výrobu programu v porovnaní s priemerom nákladov na program vyrobený na základe zmluvy so štátom. Zároveň podľa Miklánka neexistuje garancia, že koproducenti splnia svoj záväzok spolufinancovať diela vyrobené STV za peniaze zo zmluvy so štátom.
Vedenie STV sa kontrole nebráni. Podľa Liptáka majú ku každému projektu čestné vyhlásenia koproducentov. Pokiaľ totiž nie je podpísaný dodatok k zmluve so štátom na budúci rok, nemôže STV uzatvárať na jednotlivé projekty zmluvy s producentmi.
Slovenský rozhlas a MK SR podpísali dodatok k zmluve so štátom pre rok 2011 vo výške štyri milióny eur vo štvrtok 18. novembra.
Z prostriedkov, ktoré rozhlas získa na základe dodatku, pôjde 2,2 milióna eur na programy vo verejnom záujme, 800-tisíc eur na účelové investičné projekty a jeden milión eur na vysielanie do zahraničia prostredníctvom Rádia Slovakia International (RSI). V prípade STV aj SRo sú dodatky na budúci rok na minimálne sumy, ktoré garantujú zmluvy so štátom.
SSN: Upozorňujú na nedostatky návrhu zákona
Na riziká predloženého návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) upozorňuje Slovenský syndikát novinárov (SSN). Zefektívniť hospodárenie, kontrolu a riadenie verejnoprávnych vysielateľov, ktoré chce rezort kultúry dosiahnuť najmä úsporami v zrušení duplicitných činností a jednotným priestorovým riešením, môže byť podľa syndikátu prínosom, ale iba za predpokladu, že rozhlas a televízia budú vykonávať svoju činnosť najmä prostredníctvom svojich organizačných zložiek a súčasne nebudú pod spoločným názvom fungovať izolovane.
SSN sa obáva, že navrhovaný spôsob kreovania Rady nevytvára z nej nezávislý orgán a za nedostatok považuje, že medzi kvalifikačnými predpokladmi kandidáta na funkciu generálneho riaditeľa nie je aj podmienka jeho predchádzajúcej praxe v médiách. Navrhuje, aby v záujme transparentnosti a nezávislosti verejnoprávneho postavenia RTS bola súčasťou výročnej správy aj informácia o sponzorských plneniach, daroch a grantoch vrátane výšky poskytnutých plnení od jednotlivých osôb.
Za „nie šťastne naformulované“ považuje SSN ustanovenie o výkone funkcie generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska od 1. januára 2011, keďže funkcie generálnych riaditeľov televízie a rozhlasu k tomuto dátumu podľa návrhu zákona zaniknú. „Preto nemôžu títo generálni riaditelia vykonávať funkciu generálneho riaditeľa RTS, lebo takéto funkcie od 1. januára 2011 sú už zrušené,“ argumentujú predstavitelia syndikátu.
Ako nepraktické vnímajú tiež vykonávanie jednej funkcie dvoma osobami, lebo zákon nerieši prípady, ak jedna z nich z rôznych dôvodov nie je prítomná a kto v takom prípade nahradí v neodkladných prípadoch druhý podpis. Rovnako nepraktická je podľa SSN formulácia, že funkčné obdobie zástupcov štatutárneho orgánu zaniká najneskôr ku dňu zvolenia generálneho riaditeľa. Za správnejšie považujú použiť spojenie dňom nadobudnutia účinnosti takéhoto vymenovania alebo dňom určeným pre nástup do funkcie. SSN tiež upozorňuje, že ustanovenie o právomoci ministra kultúry nahradiť právny úkon pri nedohode zástupcov štatutárneho orgánu je v rozpore s postavením verejnoprávneho média. „Zrejme by bolo vhodné stanoviť dočasne jedného zodpovedného štatutárneho zástupcu resp. určiť dočasne kolektívny orgán s predsedom, ktorý v prípade rovnosti hlasov by mal hlasy dva,“ myslia si predstavitelia SSN.
