BRATISLAVA 8. marca (WEBNOVINY) – Nárok zamestnanca na súbežné uplatnenie odstupného a výpovednej lehoty by sa mal skončiť. Vo svojom vystúpení na programovej konferencii Slovenskej asociácie malých podnikov to uviedol minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. „Ak zamestnanec dostane výpoveď, bude mať právo na uplatnenie výpovednej lehoty,“ skonštatoval. Dĺžka výpovednej lehoty by pritom podľa navrhovanej novely Zákonníka práce mala závisieť od dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa.
Pri pracovných pomeroch, ktoré trvali do jedného roka, by sa podľa ministra mala výpovedná lehota skrátiť z minimálnych dvoch mesiacov na jeden mesiac. Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov. V súčasnosti majú všetci zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali najmenej päť rokov, nárok na aspoň trojmesačnú výpovednú lehotu.
Zamestnávateľ bude môcť podľa Mihála zvážiť, či namiesto výpovednej lehoty neposkytne zamestnancovi náhradu príjmu. Ako príklad uviedol zamestnanca, ktorý má nárok na trojmesačnú výpovednú lehotu. Takémuto zamestnancovi môže zamestnávateľ v prípade nedostatku práce ponúknuť len mesačnú výpovednú lehotu a za dva mesiace mu vyplatí náhradu príjmu vo forme priemerného zárobku. Ak sa podľa ministra Mihála zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na ukončení pracovného pomeru, bude mať zamestnanec nárok na odstupné. Odstupné by pritom malo byť jednomesačné až päťmesačné, pričom jeho výška by mala rovnako ako v prípade výpovednej lehoty závisieť od dĺžky pracovného pomeru u zamestnávateľa.
Pripravovaná novelizácia pracovného kódexu má v prípade vedúcich zamestnancov umožniť, aby si zamestnávateľ s takýmto zamestnancom v pracovnej zmluve dohodol najviac šesťmesačnú skúšobnú lehotu. Na ostatných zamestnancov sa má tak ako doteraz vzťahovať najviac trojmesačná skúšobná lehota. Zmeny majú podľa ministra Mihála nastať aj v prípade pracovných pomerov na určitý čas. Podľa neho bude na základe navrhovaných zmien možné dohodnúť takýto pracovný pomer najdlhšie na tri roky. Počas troch rokov bude pracovný pomer na určitý čas možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac trikrát. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Zmeny v Zákonníku práce môžu negatívne postihnúť mladých
Výpovedná lehota by sa pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac. To podľa rezortu práce umožní zníženie nákladov zamestnávateľa pri pracovných pomeroch, ktoré trvajú len krátky čas. „Určitý negatívny vplyv môže mať navrhovaná právna úprava na mladšie skupiny zamestnancov, napríklad pri výpovednej lehote a peňažnom plnení namiesto výpovednej lehoty,“ priznáva ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Negatívny vplyv novely Zákonníka práce môže podľa rezortu nastať aj v prípade zamestnancov, ktorí sa nedohodnú na odstupnom. „Týmto zamestnancom klesne príjem o dvojnásobok priemerného mesačného zárobku,“ uviedol rezort. Naopak, pozitívny vplyv novelizácie pracovného kódexu môže nastať u zamestnancov, ktorí u zamestnávateľa odpracovali viac rokov, keďže sa im predĺži výpovedná lehota. „Pozitívny vplyv úpravy spočíva aj vo flexibilnejšom prijímaní, prípadne uvoľňovaní zamestnancov,“ uvádza ministerstvo.
Predložený návrh novely Zákonníka práce v niektorých prípadoch skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vylučuje povinnosť vyplácať zamestnancovi odchodné. Rezort práce chce tiež viazať zákaz vykonávania inej činnosti popri pracovnom pomere na činnosti, ktoré majú konkurenčný charakter. Zaviesť sa má aj možnosť dohodnúť tzv. konkurenčnú doložku na čas po skončení pracovného pomeru. Ďalším návrhom rezortu práce je zavedenie plného pružného pracovného času, pri ktorom zamestnávateľ nie je povinný stanoviť základný pracovný čas. „Cieľom je umožniť zamestnávateľovi a zamestnancovi, aby sa dohodli, že ich celkové pružné pracovné obdobie bude zložené iba z voliteľného pracovného času alebo že základný pracovný čas sa bude uplatňovať len v niektoré pracovné dni,“ zdôvodňuje zámer ministerstvo.
Vedúcim zamestnancom by mala novela Zákonníka práce umožniť priemerný 56-hodinový týždenný pracovný čas za obdobie štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov. Podmienkou však bude, aby vedúci zamestnanec s takýmto rozsahom pracovného času súhlasil. V súčasnosti Zákonník práce umožňuje pracovať v priemere 56 hodín týždenne len zdravotníckym pracovníkom. V prípade vedúcich zamestnancov chce rezort práce umožniť, aby si zamestnávateľ s takýmto zamestnancom v pracovnej zmluve dohodol najviac šesťmesačnú skúšobnú lehotu. Na ostatných zamestnancov sa má tak ako doteraz vzťahovať najviac trojmesačná skúšobná lehota.
Na najmenej päťtýždňovú dovolenku majú mať od budúceho roka automaticky nárok všetci zamestnanci, ktorí dovŕšia 33 rokov. V súčasnosti pritom takýto zamestnanec musí zamestnávateľovi preukázať, že dosiahol 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku jeho veku. Zamestnávateľ by mal mať právo po dohode so zamestnancom poskytovať výplatnú pásku elektronickými prostriedkami. Obmedziť by sa mala povinnosť zamestnávateľa opakovane dlhodobo uvoľňovať zamestnancov na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie.
