Je potrebné sústrediť sa na to, aby sa súčasná kríza nestala bezpečnostnou krízou. Uviedol to minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) po rokovaní Rady ministrov spravodlivosti a vnútra v Luxemburgu.
Ako vysvetlila v tlačovej správe hovorkyňa Ministerstva vnútra SR Barbara Túrosová, páchatelia trestnej činnosti sa rýchlo prispôsobili novému prostrediu.
Dodala, že si to vyžiadalo cielenú operatívnu reakciu, aby sa zabránilo zneužívaniu pandémie teroristickými skupinami a na páchanie závažnej a organizovanej trestnej činnosti.
Osvedčená prevencia
Hlavnou témou rokovaní ministrov bola okrem pandémie a jej dôsledkov pre kriminalitu aj vyhliadka vnútornej bezpečnosti krajín v súvislosti s nástupom umelej inteligencie, boj proti terorizmu či riadenie migračných tokov so susednými krajinami.
„Na základe poznatkov o vplyve pandémie COVID-19 na vnútornú bezpečnosť sa dnes, o rok neskôr, musíme sústrediť na to, aby sa súčasná kríza nestala bezpečnostnou krízou, aby sme zlepšili odolnosť a pripravenosť na budúce krízy,“ zdôraznil Mikulec.
Podľa rezortu krajiny z týchto dôvodov potrebujú spoločne budovať lepšiu odolnosť a pripravenosť. Ako kľúčové vníma problémy extrémistickej propagandy v online prostredí či sociálny dopad na obyvateľstvo v dôsledku nestabilnej ekonomickej situácie.
Práve s nestabilitou ekonomiky súvisí nárast nielen kriminality a domáceho násilia, ale aj radikalizácie. V boji proti nim sa v praxi osvedčili hlavne preventívne informovanie verejnosti o opatreniach, dostupných liečivách a ich overených zdrojoch.
Aplikácia umelej inteligencie
Ministri diskutovali aj o aplikácii umelej inteligencie z hľadiska vnútornej bezpečnosti v kontexte navrhovaných harmonizovaných pravidiel umelej inteligencie (Artificial Intelligence Act – AIA). Mikulec vyzdvihol, že jedným z cieľov návrhu nariadenia je kontrola rizík a zaručenie spoľahlivého využívania umelej inteligencie.
„Aplikácie umelej inteligencie ponúkajú aj úplne nové možnosti pre výkon bezpečnostných zložiek, ktoré doposiaľ neexistovali,“ podotkol.
Pre vnútornú bezpečnosť sú z návrhu nariadenia relevantné tri oblasti, a to biometrická identifikácia a kategorizácia fyzických osôb, presadzovanie práva a tiež oblasť migrácie, azylu a riadenie hraničných kontrol. Minister doplnil, že zatiaľ sa dopady nasadenia umelej inteligencie analyzujú.
Podľa neho by mohlo pomôcť sektorové hodnotenie, špeciálne zamerané na vnútornú bezpečnosť.
Schengenský priestor
V súvislosti s tým ako čeliť výzvam zvýšených migračných tokov do Európskej únie (EÚ) sa rokovalo aj o „Schengenskej stratégii“. Jej výsledkom by pritom mal byť plne funkčný a odolný Schengenský priestor a tiež revízia hodnotiacich a monitorovacích mechanizmov.
Pre pretrvávajúce kontroly na vnútorných hraniciach Komisia plánuje spustiť politický a technický dialóg s dotknutými členskými štátmi. Mikulec v tejto veci pripomenul, že Schengenský priestor bez vnútorných kontrol nie je len výdobytok integrácie, ale samotný účel, pre ktorý EÚ existuje.
„Akékoľvek vnútorné kontroly vníma aj slovenská spoločnosť veľmi citlivo a rozvíjanie toho, čo v hodnotiacom systéme funguje, pokladáme za správny prístup,“ spresnil.
Zároveň však podotkol, že by sa nemalo zabúdať na čo najskoršie rozšírenie Schengenského priestoru o ďalších členov spĺňajúcich podmienky vstupu, ako je napríklad Bulharsko, Rumunsko či Chorvátsko.